Pozrite si
Britská univerzita zverejnila štúdiu, podľa ktorej bude na sociálnej sieti viac účtov zosnulých ľudí, než živých. Autori zároveň upozorňujú, že ide o orientačný odhad, nie o skutočný náhľad do budúcnosti.
Oxfordský Internetový inštitút, OII, zverejnil štúdiu, podľa ktorej do 50 rokov prevýši počet zosnulých užívateľov Facebooku, tých žijúcich. Morbídny výskum poukazuje najmä na to, že je stále dôležitejšia otázka digitálneho dedičstva.
Analýza, vychádzajúc z údajov z roku 2018, predpokladá, že do roku 2100 zomrie okolo 1,4 miliardy používateľov sociálnej siete. Podľa tohto scenára do roku 2070 prevýši počet mŕtvych, tých žijúcich. Na konci storočia by mohol nastať scenár, že na najväčšej sociálnej sieti bude až 4,9 miliardy účtov, ktorých majitelia sú už po smrti.
Doktorand na OII Carl Öhman na margo výsledkov povedal: „Tieto štatistiky otvárajú nové a dôležité otázky. Kto bude mať právo na digitálne údaje po zosnulých? Ako by sa mali spravovať s prihliadnutím na rodinu a priateľov? A ako ich budú môcť využívať historici na pochopenie minulosti?“
„Na spoločenskej úrovni sme tieto otázky ešte len začali klásť a je pred nami dlhá cesta. Manažment našich digitálnych pozostatkov nakoniec ovplyvní každého, kto kedy používal sociálne sete. Po takmer každom jednom z nás tu zostane balík digitálnych údajov a my neviem čo s nimi, keď zomrieme. Je dôležité začať riešiť tieto otázky pretože všetky údaje sú alebo budú súčasťou nášho globálneho digitálneho dedičstva.“
Spoluautor štúdie David Watson ďalej vysvetľuje: „Nikdy v histórii ľudstva sme nemali k dispozícii tak obrovských archív ľudského správania sa a kultúry na jednom mieste. V istom momente to bude dôležitý zdroj informácií, ktorý bude tvoriť obraz našej histórie. Preto by tieto informácie nemali byť v rukách jedinej komerčnej spoločnosti. Je dôležité zabezpečiť, aby nasledujúce generácie mali možnosť využiť naše digitálne pozostatky na pochopenie toho, ako sme žili.“
Štúdia hovorí o dvoch extrémnych scenároch. Predpokladá sa však, že reálny vývoj bude niekde medzi nimi.
Prvý vychádza z toho, že by sa na sociálnu sieť prestali prihlasovať noví užívatelia. Za týchto podmienok podieľ mŕtvych z Ázie by predstavoval 44%z celkového počtu do konca storočia. Takmer polovica týchto profilov by bola z Indie a Indonézie a dokopy by počítali okolo 279 miliónov účtov mŕtvych ľudí do roku 2100.
Druhý scenár predpokladá, že by aj naďalej Facebook rástol každoročne o 13 % až kým by nenasýtil každý trh. V takomto prípade by to bola Afrika, ktorá by tvorila rastúci podieľ zosnulých používateľov. Najvýraznejší podieľ by mala Nigéria, z ktorej by bolo až 6 % profilov po zosnulých používateľoch. Naopak, používatelia zo západu budú predstavovať opačný koniec tohto scenára.
„Výsledky štúdie by sa nemali interpretovať ako predpoveď budúcnosti, ale ako komentár k súčastnému stavu a príležitosť na formovanie budúcnosti ku ktorej smerujeme,“ vysvetľuje Öhman. „Neznižuje to však dôraz na náš hlavný bod štúdie a to diskusiu o digitálnom dedičstve a jeho makroskopických dôsledkoch. Facebook je príkladom toho, čo čaká každú ďalšiu platformu s obdobnou konektivitou a globálnym dosahom.“
Watson dodal, že Facebook by mal pozvať historikov, archivárov, archeológov a odborníkov na etiku, aby sa zúčastnili na procese kurátorstva nahromadených údajov, ktoré po sebe zanechajú zosnulí. Je vraj potrebné nájsť riešenie nie len na najbližších pár rokov ale celé desaťročia.
Predpovede vychádzajú z dát Organizácie spojených národov, ktoré predpovedajú výšku úmrtnosti a výšku populácie jednotlivých krajín sveta rozdelenú do jednotlivých vekových kategórií. Použité boli tiež údaje zozbierané z Facebook štatistickou spoločnosťou Audience Insights. Samotní autori priznávajú, že ich štúdia sa pohybuje v pomerne úzkych mantineloch, no ide o najkomplexnejšiu a najväčšiu štúdiu na túto tému doteraz.
Zdroj