Pozrite si
Svet je na „nezastaviteľnom“ posune smerom k obnoviteľnej energii, ale postupné vyraďovanie fosílnych palív neprebieha dostatočne rýchlo, hovorí nová správa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA). „Prechod na čistú energiu sa deje na celom svete a je nezastaviteľný. Nie je to otázka ‚či‘, ale len otázka ‚ako skoro‘ – a čím skôr, tým lepšie pre nás všetkých,“ uviedol Fatih Birol výkonný riaditeľ IEA.
Medzinárodná energetická agentúra predpovedala, že obnoviteľné zdroje budú do roku 2030 poskytovať polovicu svetovej elektriny. Podľa skorších predpovedí inej agentúry, Medzinárodnej agentúry pre energiu z obnoviteľných zdrojov (International Renewable Energy Agency, IRENA), už v roku 2020 mala byť „zelená“ elektrina z obnoviteľných zdrojov lacnejšia ako energia z väčšiny fosílnych palív. Pri súčasných otrasoch na trhoch s ropou a plynom to určite platí. Je tu však rozdiel oproti sieťovej parite, lebo klasická energetika zahŕňa aj jadrové elektrárne, ktorých podiel na produkcii elektrickej energie je v niektorých krajinách, vrátane Slovenska, kľúčový.
Obsah pokračuje pod reklamou
IEA však varuje, že emisie sú stále príliš vysoké na to, aby zabránili zvýšeniu teploty nad kľúčovú hranicu 1,5°C. V správe uvádza, že investície do fosílnych palív je potrebné znížiť na polovicu. Uznáva síce, že ropa a plyn budú naďalej zohrávať úlohu vo svetovom hospodárstve, a že zachovanie investícií je „nevyhnutné“. Súčasne však tvrdí, že aktuálna úroveň financovania ťažby fosílnych palív je dvojnásobná, ako by mala byť. To už začína trochu zaváňať politikou.
Nie všetky európske krajiny však idú výlučne „zelenou líniou. Začiatkom tohto roka dostalo povolenie ropné pole Rosebank pri pobreží Škótska, aj keď environmentálni aktivisti tvrdili, že rozhodnutie nebolo v súlade s plánmi Spojeného kráľovstva v oblasti klimatických zmien. Ale ministerka energetiky povedala, že vláda bude naďalej podporovať britský ropný a plynárenský priemysel, kvôli energetickej bezpečnosti.
V správe IEA sa uvádza, že rast čistej energie a technológií za posledné roky bol „pôsobivý“. Kým v roku 2020 bolo len jedno z 25 predaných áut elektrické, v roku 2023 pripadal na elektromobily až pätinový podiel. V auguste tohto roku prvýkrát prekonal podiel EV na predaji áut v Európe 20%. Slovensko, ako krajina s najnižšou popularitou elektromobility, túto štatistiku úspešne brzdí. Od januára do augusta dosiahol podiel elektromobilov na celkovom predaji vozidiel na Slovensku len 2,4%. IEA čakáva, že na svetových cestách sa bude v roku 2030 pohybovať takmer 10-krát viac EV ako v roku 2023.
Optimizmus z rozvíjajúcej sa elektromobility kalí skutočnosť, že aj keby sme v Európe dosiahli stopercentnú elektrifikovanosť osobných automobilov, na celkové emisie skleníkových plynov to nebude mať významný dopad. A ešte menší vplyv to bude mať na zastavenie otepľovania klímy. To neznamená, že elektromobilita nie je prínosom pre životné prostredie.
IEA varuje, že svetová závislosť od fosílnych palív znamená, že sme stále na ceste k zvýšeniu globálnej priemernej teploty o 2,4 °C do roku 2100. V roku 2015 sa pritom politickí lídri dohodli na obmedzení nárastu teploty „výrazne pod“ 2°C, s tým, že vynaložia maximálne úsilie na udržanie nárastu priemernej teploty pod 1,5°C, aby sa predišlo najnebezpečnejším vplyvom zmeny klímy.
Svetoví lídri sa koncom novembra stretnú v Dubaji na klimatickom samite OSN COP28, kde sa očakáva, že sa prijmú ďalšie záväzky v boji proti klimatickým zmenám, vrátane prípadného súhlasu s postupným vyraďovaním „neobmedzených“ fosílnych palív.
V prvom scenári IEA World Energy Outlook predpovedá, že podiel fosílnych palív na globálnych dodávkach energie, ktorý už desaťročia stagnuje na úrovni okolo 80 %, klesne na 73 % do roku 2030. Globálne emisie CO2 súvisiace s energiou majú vrcholiť do roku 2025.
Agentúra dúfa, že založenie a rozšírenie solárnej a veternej energie poskytne dlhodobé riešenie nestability v dodávkach energie. Naráža pritom na riziká spôsobené súčasnými konfliktmi na Ukrajine a na Blízkom východe. Zaujímavé je, že analýzy a úvahy akoby ignorovali existenciu jadrovej energetiky, ktorá skleníkové plyny určite neprodukuje.