Onimusha 2 sa vrátila po 23 rokoch - ako sa hrá na dnešných konzolách?

Capcom pokračuje v oprašovaní svojich sérií – a teraz sa zameral na démonickú akciu Onimusha. Ako zostarla PS2 klasika po viac ako dvoch dekádach?

Dej mixuje históriu s démonmi

Kto pozná štipku japonskej histórie, nebude mu cudzie meno Oda Nobunaga, ktorý v druhej polovici 16. storočia postupne dobýjal jednotlivé japonské provincie. V tejto hre však figuruje nielen ako známy uzurpátor, ale rovno silný démon s vlastnou armádou a nemenej cnostným cieľom podmaniť čo sa dá. Proti nemu sa postaví mladý samuraj Yagye Jubei – nie je to náhoda, akoby bol na misiu predurčený a postupom času zistíte prečo.

Dej slúži najmä ako pozadie pre sekanie desiatok démonov, no je fajn vidieť ako sa reálne postavy alebo miesta rýchlo miešajú s fantasy prvkami, kde zas hľadáte niečo nadprirodzené, netradičné a zároveň späté s japonskou kultúrou. Takže supersilní generáli a rozmanité formy rohatých či elementárnych démonov váš apetít určite nasýtia. Ako motivácia pre hranie to zaberá, stále máte chuť ísť vpred a dúfať v originálne miesta či protivníkov.

Jubei je typický japonský zástupca – odhodlaný, cieľavedomý a zároveň nebude proti hrozbe úplne sám, lebo stretne pár spolubojovníkov, za ktorých možno krátkodobo hrať alebo ich niekam poslať.

Archaická akcia s vyzývavou kamerou

Len čo naštartujete prvý level Onimusha 2, objavíte jej hrateľnosť s plusmi i mínusmi. Jubei sa hýbe po pekných prostrediach (grafika dostala vyššie rozlíšenie a na prvý pohľad to vidieť), no tie sú naskriptované tak, že prejdete kus levelu a zrazu sa prepne kamera do iného uhla, prejdete ďalší kus, prepne sa znova a takto putujete až na koniec pasáže. Vzhľadom na starý hardvér konzol totiž engine využíva trik, že levely sa delia na pasáže oddelene prekážkou, predmetom, bránou či iným elementom.

Pasáže sú plné nepriateľov, ktorých treba vykosiť a až potom vás hra pustí ďalej. No pozor, ak prejdete do ďalšej pasáže a potom sa vrátite do pôvodnej, opäť sú na pôvodných miestach a musíte ich sekať znova. (Tento systém je dnes hojne využívaný v „souls“ akčných hrách, hoci nepriateľov obnoví až uložená pozícia – tu povstanú okamžite po príchode.) Tým pádom je lokalita či pasáž vyčistená iba dočasne a keďže hra vás občas posiela naspäť, sú prostredia a boje využívané aj opakovane.

Najväčšou výzvou bude tá kamera – niekedy totiž bizarne skáče a ešte ste nedosekali nepriateľa a už sa na bojisko pozeráte z iného uhla a keď sa máte rozbehnúť ďalej, netušíte kam či odkiaľ ste prišli. Na archaickú dynamickú kameru sa dá zvyknúť, ale je cítiť, že hry sa už takto nerobia – levely nie sú kúskované, ale spojíte a vydrží vám jeden pohľad.

Boj odlíšia najmä zbrane

Je to tak, Onimusha 2 nemá príliš komplikovanú či bohatú akciu – ale do veľkej časti je to aj dobre. Najprv si vystačíte s jedným tlačidlom na akciu, ďalším na blok či iné užitočné aktivity (otváranie brán). Opakované využitie tlačidla pomáha šermu či zásadným úderom, po ktorom už nepriateľ nevstane. Keď je proti vám jeden-dvaja, vysekáte sa pomerne ľahko, ale skupina troch a viac sa už ráta medzi slušné výzvy. Čím ste ďalej, tým sú tuhší, pribudne kvantita i kvalita. Prídu aj kombá či lepšie údery, no žiadne osemkombinácie tlačidiel.

Na sekanie používate meč, neskôr pribúdajú ďalšie zbrane a ich možnosti. Magický meč s bleskovými útokmi je fajn, neskôr príde kladivo, kopija a dvojica čepelí. Rýchlo pochopíte, že okrem základného úderu má každá zbraň aj ten magický, no na ten si musíte počkať, lebo potrebujete aj magickú energiu. Tie získate po porazení démonov – z nich totiž získavate duše a podľa farby vám doplnia zdravie či mágiu.

Vzniká nám tu jednak zaujímavý kolobeh (na magické útoky treba poraziť najprv iných, t.j. stále bojovať) a zároveň nie každá zbraň platí na každého nepriateľa, takže treba vodne kombinovať.

Bonusom je zbieranie tzv. Oni energie – keď máte dosť, zmeníte sa na titulnú Onimusha formu, kedy ste mimoriadne silný a odrazíte hocikoho. Váš hrdina sa stále vyvíja – pri lampášoch s ukladaním pozície (čo je sčasti ďalší staručký systém) možno aj investovať zozbierane bodíky do duší či bojovníkov.

Hrateľnosť rozšíria občas aj priestorové hádanky, kde si musíte občas lámať hlavu alebo hľadať cestu aj späť, nielen vpred. Je to dobré spestrenie samurajskej akcie, kde nejde ani tak o kvantitu, ale neraz kvalitný súboj.

Celkovo nie je Onimusha 2 rozsiahla hra; do 10 hodín sa dá prejsť a potom môžete vyskúšať pár minihier. Je to krásna ukážka, ako sa kedysi tvorili hry a dnes pôsobí archaicky, lebo aktualizuje najmä grafiku, ale celú pôvodnú hrateľnosť či ovládanie ponechá, čo náramne cítiť. Najviac zamrzí asi stále slabý dabing, no 4K rozlíšenie a vyhladenie textúr je oveľa lepšie ako pri prerábke prvej Onimushe pred pár rokmi.

Nezľaknite sa finálneho hodnotenia – ak máte chuť na akciu staršieho druhu (i dátumu), Onimusha 2 sa celkom vydarila.

Onimusha 2: Samurai’s Destiny vyšla 23. mája na PS4, Xbox One, Switch a PC. Je hrateľná aj na PS5 a Xbox Series.