Klasické žiarovky už Európska komisia direktívne zakázala, snažiac sa tak dezorientovaných občanov EÚ nasmerovať na tú správnu a optimálnu cestu k šťastnejším zajtrajškom. Chvalabohu, stále sa smú predávať aspoň halogénové žiarovky, ktoré majú rovnaké farebné spektrum ako tie Edisonove a tak, kto nie je úplný masochista, nemusí prežiť zvyšok života zahalený do modrozeleného „umrlčieho svetla“ takzvaných úsporných žiariviek, alebo studenej bielej, ktorou ho zahalí väčšina „cenovo výhodných“ LED žiaroviek.
K LED žiarovkám patrí neodmysliteľný chladič. Foto: General Electric
Pravda, existujú aj celkom slušné žiarivky, hoci tie majú vďaka chudobnému nespojitému spektru vždy trochu problém s farbou svetla, a LED zdroje s teplou bielou farbou. Oba typy preferovaných úsporných zdrojov však majú určité nevýhody. V prípade žiariviek je to environmentálna záťaž v podobe ortuti a zlúčenín v luminoforoch, oneskorený štart maximálnej svietivosti a v niektorých prípadoch aj rušivé brumenie. LED žiarovky sú zas drahé a tvoria väčšinou málo rozptýlené svetlo. Je to spôsobené množstvom bodových zdrojov, z ktorých sa takáto žiarovka skladá. Kvôli kritickému odvodu tepla majú LED zdroje často masívny chladič. Zaujímavý progres predstavuje osvetlenie na báze OLED panelov.
Tip: Konečne prídu LED žiarovky vhodné na prácu
Tam sa dá docieliť nielen ľubovoľná farebnosť, ale aj nádherné rozptýlené svetlo vyžarujúce z veľkých plôch. Osvetľovacím telesom môžu byť celé steny. Otázkou však je, kto by si to (momentálne) zaplatil. Vieme, že ceny prvých OLED TV s veľkou uhlopriečkou sú fantasticky vysoké a produkcia veľkoplošných OLED panelov je v globálnom meradle taká zanedbateľná, že na OLED osvetlenie predbežne zabudnime.
David Carroll (vpravo) a doktorand Greg Smith z Wake Forest University . Ten svietiaci pásik, ale zjavne nie je FIPEL. Foto: Wake Forest University
Objavila sa však ďalšia lastovička, ktorá vyzerá celkom nádejne. Teda, vyzerala by ešte lepšie, keby novinku nesprevádzalo zopár dotieravých otáznikov. Podľa správy Wake Forest University sa tamojším vedcom podarilo vyvinúť technológiu svietiacich organických panelov, ktorú nazvali FIPEL (field-induced polymer electroluminescent). Informoval o tom napr. server Ars Technica.
Materiál vyžaruje svetlo po celom povrchu, takže by bolo z neho možné vyrábať veľkoplošné svetelné panely. Výhodou je aj to, že pomocou patričných prímesí je možné dosiahnuť akúkoľvek požadovanú farbu svetla, vrátane bielej farby veľmi podobnej dennému svetlu. Navyše životnosť FIPEL zdrojov sa pohybuje zhruba na úrovni LED žiaroviek, teda v rozmedzí 20 000 až 50 000 hodín.
Dobrou správou pre prehnaných optimistov je, že komerčná výroba FIPEL panelov by sa mala údajne rozbehnúť už v roku 2013.
Reálny svietiaci polymér FIPEL vyzerá asi takto. Aby svetlo vyniklo, treba zatemniť miestnosť. Foto: FIPEL supply
A teraz trochu studenej spŕšky faktov. Bežné polyméry, ktoré dokážu generovať svetlo na báze elektroluminiscencie majú viac ako mizernú svietivosť 20 cd/m2. Pomocou nanotechnologických prímesí (multi-walled carbon nanotubes, MWNT) sa vývojárom síce podarilo svietivosť zvýšiť až päťnásobne, stále je to však iba slabých 100 cd/m2 . Pre ilustráciu: Mesiac v splne dosahuje 2500 cd/m2, obyčajná trubicová žiarivka 27 000 cd/m2 a klasická (matná!) žiarovka s príkonom 60W až 120 000 cd/m2. Slabou útechou je aj zistenie, že juhokórejským vedcom sa údajne pri podobných experimentoch podarilo vytvoriť už v roku 2011 polyméry so svietivosťou 350 cd/m2. Na praktické svietenie je to stále málo, aj keď svietivosť nie je všetko. Veľký panel s malou svietivosťou môže vytvoriť rovnaký svetelný tok ako bodový zdroj s vysokou svietivosťou.
Autori výskumu tvrdia, že v budúcnosti sa podarí svietivosť mnohonásobne zvýšiť. To je fajn správa, len tá hromadná výroba v roku 2013 s ňou trochu neladí. Nevadí, ešteže nezakázali tie halogénky.