Odomknuté očami: Biometrické skenery vo filmoch predbehli realitu o celé roky

Filmový svet už dávno slúži ako laboratórium budúcnosti. Jednou z technológií, ktorá sa v kinách objavovala skôr, než sme si ju začali bežne nosiť vo vreckách či používať v práci, sú biometrické skenery.

Tie dnes odomykajú smartfóny, bankové účty, hranice aj kancelárie. No vo filmoch sme ich vídavali dávno predtým, než boli vôbec funkčné. Pokračujeme v našom seriáli Filmové predpovede.

Asi najikonickejším príkladom je Minority Report (2002), Tom Cruise tam prechádza svetom, kde reklamy aj dvere reagujú na jeho identitu overenú pomocou skenu dúhovky. Film ukazuje temnú stránku biometrie – invazívny dohľad, sledovanie aj manipuláciu s identitou. Dnes sa podobné technológie reálne využívajú na letiskách, pri pasovej kontrole a čoraz častejšie aj v smartfónoch.

No nebol to prvý film, ktorý túto víziu predstavil. Už v Demolition Man (1993) si postava Wesleyho Snipesa „požičia“ oko nešťastného strážnika, aby sa dostala do zabezpečeného systému. Scéna, ktorá bola vtedy viac groteskná než technologická, dnes rezonuje o to viac, keďže skenery dúhovky skutočne existujú a ich obídenie je extrémne náročné – hoci nie nemožné.

V legendárnom James Bond: Never Say Never Again (1983) musel Bond prejsť bezpečnostným skenom oka, čo bolo v čase vzniku filmu číre sci-fi. Dnes je to štandard vo firmách či pri ochrane dát.

Ešte predtým, vo filme Westworld (1973), boli bezpečnostné systémy založené na rozpoznávaní identity pomocou biometrie, čo bolo v tom čase absolútne vizionárske.

Zabudnúť nemožno ani na Gattaca (1997), kde sa odtlačky prstov a genetické testy používajú ako vstupenka do zamestnania či verejného priestoru. Film ukazuje spoločnosť úplne závislú od biometrických údajov – no zároveň upozorňuje, aké krehké a diskriminačné môže byť spoliehanie sa na „identitu z kódu“.

Biometrické skenery sa medzičasom stali bežnou súčasťou nášho života – či už vo forme rozpoznávania tváre, hlasu, odtlačkov prstov alebo skenovania oka. No cesta k nim bola dláždená fikciou, ktorá často ukazovala nielen technologický pokrok, ale aj jeho riziká.

Hollywood tak opäť raz ukázal, že fikcia dokáže predbehnúť realitu – a niekedy ju aj ovplyvniť. Možno by sme sa mali znova pozrieť, čo nás čaká vo filmoch dneška. Lebo čo sa dnes zdá ako fantázia, môže byť o pár rokov štandard.

Biometrické skenery nie sú jedinou technológiou, ktorú nám filmy „predpovedali“. V našom seriáli sme sa už pozreli na pokročilé navigácie, inteligentné hodinky, elektrické autá, či dokonca lietajúce autá. Všetky tieto technológie kedysi patrili výhradne do sveta sci-fi. Dnes sú reálnou súčasťou života.

Filmové vízie boli často prehnané, no práve vďaka nim sa zrodili nápady, ktoré inžinieri dotiahli do reálneho sveta. A tak možno raz zažijeme aj teleportáciu, hologramy na spôsob Star Wars či umelú inteligenciu ako z Her. Veď história nás už veľakrát naučila, že sci-fi je len budúcnosť s predstihom.