Od dnešného dňa žijeme na ekologický trh. Celosvetový deň ekologického dlhu pripadol tento rok už na 24. júla, čo znamená, že ľudstvo vyčerpalo všetky prírodné zdroje, ktoré je planéta schopná obnoviť za celý rok.
Posun o osem dní skôr oproti minulému roku, keď tento deň pripadol na 1. augusta, je jasným varovaním, že súčasné tempo spotreby je čoraz menej udržateľné.
Tento dátum predstavuje symbolickú hranicu medzi životom v rámci možností planéty a prekračovaním jej ekologickej kapacity. Každý ďalší deň po 24. júli zanechávame planétu v horšom stave – znižujeme biodiverzitu, preťažujeme ekosystémy a zvyšujeme uhlíkovú stopu. Earth Overshoot Day sa tak stáva dôležitým ukazovateľom nášho vzťahu k životnému prostrediu a zároveň výzvou na zmenu.
Za vypočítaním tohto dňa stojí Global Footprint Network, ktorá každoročne porovnáva ekologickú stopu ľudstva s kapacitou Zeme obnoviť prírodné zdroje. Výsledkom je dátum, ku ktorému by musela prísť planéta, keby mala celý rok pokryť naše potreby. Žiaľ, každý rok prichádza skôr. Napriek zlepšeniam v niektorých regiónoch je globálny trend negatívny.
Matematicky to vyzerá tak, že na pokrytie súčasného životného štýlu ľudstva by sme potrebovali takmer 1,8 planéty. A ak by všetci ľudia žili ako priemerný obyvateľ USA, zdroje by sa vyčerpali už 13. marca. Podobne sú na tom napríklad Nemecko a Poľsko s dátumom 3. máj, Čína a Španielsko 23. máj či Južná Afrika už 2. júla. Slovensko má svoj „národný deň ekologického dlhu“ podľa aktuálnych údajov 10. mája.
Na opačnom konci rebríčka sú krajiny ako Uruguay (17. december), Indonézia (18. november) alebo Nikaragua (11. november), ktoré stále žijú v rámci toho, čo im planéta dokáže poskytnúť. V prípade Uruguaja za tým stojí rozsiahle využívanie obnoviteľných zdrojov, väčšinu energie vyrábajú z vody, vetra a biomasy. Niektoré štáty sa tak stávajú dôkazom, že udržateľný model nie je utópiou.
Spoluzakladateľ Global Footprint Network Mathis Wackernagel upozorňuje, že problém nie je len v tom, že spotrebúvame príliš veľa. Každý rok, keď sa situácia nezlepší, zvyšujeme environmentálny dlh, ktorý si ľudstvo prenáša do ďalších rokov. Tento dlh je podľa neho dokonca merateľný a jeho dôsledky vidíme v strate biodiverzity, zhoršovaní kvality pôdy, lesov aj ovzdušia.
Wackernagel pripomína, že nie je cieľom niečo si „odopierať“, ale pripraviť sa na budúcnosť, kde budú iné hodnoty cennejšie než dnešná nadspotreba. Súčasný ekonomický model však podľa mnohých odborníkov podporuje extraktivizmus, teda systém, kde si z planéty berieme, ale nič jej nevraciame. Aj preto zaznieva čoraz hlasnejšie potreba zmeniť smer od „ťažobného“ hospodárstva k regeneratívnemu.
Ako by sa teda dal dátum Earth Overshoot Day posunúť naspäť? Podľa odhadov Global Footprint Network by napríklad reálne ocenenie uhlíkových emisií mohlo posunúť dátum až o 63 dní. Zavedenie inteligentných miest a optimalizovaná energetika v budovách by mohli pridať ďalších 29 dní. Nahradenie 75 % elektriny z uhlia a plynu obnoviteľnými zdrojmi by pridalo 26 dní. Polovičné plytvanie potravinami by prinieslo 13 dní a keby sa polovica mäsa nahradila rastlinnou stravou, získali by sme ďalších 7 dní.
Individuálne kroky síce nemajú taký silný efekt ako systémové riešenia, no ak ich bude dostatok a budú podporené politikami, môžu byť silným nástrojom zmeny. Každý hlas, každé rozhodnutie o tom, čo kupujeme, čo jeme alebo ako cestujeme, sa totiž sčíta. „Najväčšie riziko 21. storočia nie je samotné prekročenie kapacity planéty,“ tvrdí Wackernagel. „Najväčšie riziko je, že na to nezareagujeme.“