Nintendo už v roku 1995 chcelo svetu ukázať virtuálnu realitu. Pokus však nedopadol podľa predstáv a Nintendo Virtual Boy spôsobovalo viac škody ako úžitku.
V seriáli Najväčšie prešľapy technologického sveta (NPTS) sme mali už Facebook telefón s predajom niekoľko tisíc kusov aj konkurenta iPodu, ktorý zamrzol na priestupný rok. Dnešok sa bude niesť v duchu budúcnosti.
Virtuálna realita siaha oveľa ďalej do minulosti, ako by sme si mysleli. Podľa niektorých zdrojov sa VR, ako ju už približne poznáme i dnes, datuje to 50-tych rokov minulého storočia. Stroj mal názov Sensorama a okrem obrazu mohol používateľ registrovať aj zvuk, vône či dotyky.
Posuňme sa však o niekoľko desaťročí dopredu, konkrétne do roku 1995. Vtedy totiž na trh prišla na vtedajšiu dobu veľká novinka s názvom Virtual Boy od známeho výrobcu Nintendo.
Ten, ako to už v NPTS býva, mal hneď niekoľko veľkých nevýhod. Používateľ mohol zabudnúť na pohodlie, ktoré zažíva pri HTC Vive. Riešením bol stojan na headset, ktorý mal byť pre optimálny výsledok položený na stole.
Šesť AA batérií, ktoré boli na chod potrebné v komforte takisto nepomohli. Útechou mal byť aspoň adaptér, ktorý sa nasunul na konzolu a umožniť mal jednoduchšiu manipuláciu. Pri väčšom pohybe sa však doplnok uvoľnil a celý „herný zážitok“ bol ukončený.
Aby som ale neodbočoval, samotný pobyt vo virtuálnej realite bol porovnateľný s peklom. A to nebolo spôsobené zlým rozlíšením ani nepohodlným nosením. Pri tvorbe však inžinieri uprednostnili čiernobiely formát hier z dôvodu ušetrenia nákladov. To by ešte stále nebolo tým najhorším riešením. Namiesto čiernej a bielej sa ale používateľ pozeral na krvavočervenú v kombinácii s čiernou.
Konzola Nintendo Virtual Boy už vtedy myslela na bezpečnosť a nositeľa upozorňovala, aby si odpočinul každých 15 až 13 minút. Pri farebnom duu však takéto výstražné správy strácali na efektivite, pretože s headsetom začínala bolesť očí a hlavy už po niekoľkých minútach.
Knižnica hier nebola taktiež silnou stránkou. Najznámejším titulom bol Mario Tennis, pričom sa jednalo o pohľad z tretej osoby, a teda virtuálna realita akosi strácala na význame. Jediným obstojným kandidátom preto ostal futuristický box s názvom Teleroboxer, v ktorom používateľ skutočne zápasil v prvej osobe.
Konzola Nintendo Virtual Boy bola na americkom trhu dostupná v lete roku 1995. Spoločnosť očakávala predaje 3 milióny kusov, v decembri toho roka však Nintendo predalo smiešnych 350 000 kusov.