Nová Kia e-Niro prináša citeľné zmeny k lepšiemu, no stačí to?

Písal sa rok 2018, keď sa do predaja dostal veľmi sľubný elektromobil Kia e-Niro, a to spolu so sesterským modelom Hyundai Kona. Na svoju dobu išlo o model s prelomovými parametrami, ktoré aj v súčasnosti dokážu v niektorých aspektoch konkurovať viacerým novším elektromobilom. Kia sa po štyroch rokoch rozhodla priniesť aktualizovanú verziu e-Niro s mnohými vylepšeniami, aj keď niektoré parametre zostali nezmenené.

Inak povedané, nová generácia Kia e-Niro dostala kompletne prepracovaný dizajn, ktorý ladí s aktuálnym nastavením značky. Veľmi ľahko je preto možné nájsť línie zhodné alebo veľmi podobné iným novým modelom Kia. Zmeny sa našťastie neudiali len na povrchu, ale tiež pod kapotou a aj priamo v kabíne.

Ide určite o tie najdôležitejšie zmeny, ktoré zlepšujú nielen zážitok z jazdy, ale pridávajú nejaké tie funkcie navyše, ktoré oceníte napríklad aj vtedy, ak auto stojí. Poďme ale na zmeny pekne poporiadku – zvonku. Názor na dizajn je síce vždy subjektívny, nové smerovanie automobilky sa mne osobne páči. Ide o niečo nové, odlišné, ale nie zlé.

Zatiaľ čo pôvodná generácia Kia e-Niro bola zabalená do výrazne oblých línií, nová generácia dostala výraznejšie črty s ostrejšími líniami a intenzívnymi prechodmi. Najväčšími úpravami si prešiel predok, kde nájsť jedno nedotknuté miesto je nemožné. Masívna predná kapota je čistejšia, s výraznejším zalomením po obvode.

Nové logo Kia je umiestnené vyššie na prechodovej línii k dizajnovej čiernej lište s modernou textúrou v klavírnom lakovaní. Nabíjací port zostal stále vpredu, ale z ľavej strany bol presunutý do stredu, kde je ukrytý pod väčším skoseným krytom. Nárazník sa smerom dole láme s ostrejším rádiusom po hranách, kde začína dostávať priestor mriežka chladiča, ktorá je spolovice zaslepená.

Po bokoch sa nachádzajú nové predné svetlomety s ostrejšími líniami a výrazne vykrojeným denným LED svietením. Svetlomety v Kia e-Niro nie je možné nakonfigurovať s matrix technológiou a k dispozícii je tak len automatické prepínanie diaľkových svetiel. Samotný výkon svetlometov je ale veľmi dobrý, a to či už klasických alebo práve diaľkových.

Charakter karosérie ale zostáva stále veľmi podobný. Čím viac sa posúvate dozadu, tým menej zmien udiera do očí. Práve piate dvere spolu s celou zadnou častou zasiahli mierne zmeny vo vykrojení karosérie, najväčší upgrade dostali svetlá. Robustné zadné svetlá sa zmenili na tenšie líniové a opäť s ostrejšími uhlami.

Motoricky je nová Kia e-Niro totožná, teda aspoň papierovo, čo ale nie je na škodu, keďže aj pôvodná verzia má naozaj dostatok výkonu, veď posúďte sami. Vpredu uložený elektrický motor má výkon 150 kW, čo je niečo málo cez 200 koní, pričom krútiaci moment je solídnych 255 Nm. Z 0 na 100 km/h zrýchli už za 7,8 sekundy, pričom maximálna rýchlosť je obmedzená na 167 km/h.

Napriek týmto identickým parametrom sa zmena pod kapotou predsa len udiala, ako som už spomínal v úvode. Nová generácia e-Niro totiž prichádza aj s predným kufrom, ktorý síce nie je veľký a má iba 20 litrov, každý priestor navyše sa počíta. Komfortne postačí napríklad na odloženie nabíjacích káblov, vďaka čomu získate čistejší priestor v kufri.

Papierovo je však aj za piatymi dverami o pár litrov navyše – pôvodná e-Niro ponúkala 451 litrov, nová generácia ukrýva rovných 475 litrov. Celkovo je Kia e-Niro na svoje rozmery priestranný elektromobil, ktorý sa ale oproti hybridnej alebo plug-in hybridnej verzie musí popasovať s jednou menšou nevýhodou. Elektrická verzia má rovnú podlahu, čo je pre komfort vzadu výhodnejšie.

Hybrid alebo plug-in hybrid rovnú podlahu síce nemá, ale je posadená nižšie, teda pri sedení nie sú nohy pod ostrejším uhlom. Mne osobne vyššia podlaha nevadí a na tento rozdiel som počas testu prišiel len vďaka náhode, nakoľko sa pri mne pristavila práve plug-in hybridná verzia, ktorú som si teda mal možnosť na moment prezrieť.

Najväčšie zmeny medzi generáciami sa v interiéri nachádzajú vpredu. Tu nastala naozaj výrazná zmena v takmer každom kúte kabíny. Palubná doska bola kompletne prepracovaná a dostala nový moderný displej, ovládací panel s dotykovým displejom a nový typ volantu. Skrátka, z pohľadu vodiča sa môžete cítiť ako za volantom aktuálneho high-lightu od Kia, modelu EV6.

Tu je naozaj možné rozdávať iba plusové body. Volant vám síce musí sadnúť do ruky, mne osobne sedí perfektne. Síce sa môže dať, že plocha volantu je zbytočne veľká a nevyužitá, je to dobre. Vôbec nie je prekombinovaný a vybavený je iba tlačidlami, ktoré skutočne využijete. Tie nie sú dotykové, čo je samozrejme tiež možné brať ako plus.

Samotný displej infotaimnetu a kokpitu je veľmi dobrý. Má síce zopár svojich štandardných múch, celkovo je veľmi dobre postavený a dizajnovo neurazí. Síce ide o modernejší systém, vychádza z toho pôvodného, čo je cítiť a práve tu narazíte na niektoré nedostatky, respektíve drobnosti, ktoré by si zaslúžili redizajn. Rozloženie menu už má svoje najlepšie časy za sebou.

Jasné, nie je to žiadna tragédia a úprimne, nemal som s ním problém, vedel som nájsť rýchlo to čo som potreboval, no citeľne sa odlišuje od aktuálnych moderných štandardov. Avšak, počítať môžete so všetkými potrebnými funkciami, a to vrátane Android Auto alebo Apple CarPlay, ktoré síce fungujú iba cez kábel, ale spoľahlivo a s využitím celej šírky obrazovky.

Testovali sme verziu so strednou výbavou, ktorá je taktiež veľmi dobre vybavená a okrem mnohých asistentov disponuje FULL LED svetlometmi, už spomínaným infotainmentom s 10,25 palcovou obrazovkou, ambientné podsvietenie interiéru, vyhrievané predné sedadlá, predné parkovacie senzory, ale aj 220 V zásuvku v stredovej konzole s maximálnym odberom 200 W.

Najvyššia výbava získava ešte lepšie asistenčné systémy, ale tiež pridáva na komforte s vyhrievanými zadnými sedadlami a odvetrávanými prednými, ktoré sú tiež elektricky ovládané s pamäťou. Pribúda tiež head-up displej a veľmi dôležitá funkcia, ktorá prichádza práve s novou generáciou. Rovnako ako Kia EV6 alebo Hyundai IONIQ 5, aj Kia e-Niro podporuje funkciu V2D.

Vďaka redukcii, ktorá sa zasúva do nabíjacieho portu, získate štandardnú 230 V zásuvku s maximálnym odberom až 3 kW. Ide o veľmi šikovnú vec, ktorú určite oceníte na miestach, kde nie je elektrická energia. Elektromobil tak môžete využívať aj ako veľkú power banku napríklad na chate alebo rybačke. Zásuvka bez problémov obslúži gril, kávovar, mikrovlnku a podobne.

Nová generácia e-Niro dostala aj ďalšiu dôležitú funkciu, ktorá súvisí s akumulátorom. Zatiaľ čo predchádzajúce generácie sa v zimných mesiacoch nabíjali spočiatku pomalšie, kým sa akumulátor stihol zohriať, nové e-Niro si batériu dokáže zohriať ešte po ceste pred príchodom k nabíjacej stanici. Testoval som to niekoľkokrát a vždy bol výsledok pozitívny.

Aby sa ohrev akumulátora začal, je potrebné, aby ste v navigácii vybrali ako cieľ nabíjaciu stanicu cez výber bodov záujmu. Následne, ak ste dostatočne blízko cieľa, systém začne batériu zohrievať, o čom informuje aj na displeji správou a symbolom špirály. Ohrev je pozvoľný a nie taký rýchly ako pri nabíjaní, no aj to stačí.

Z teploty blízkej nule sa mi počas jazdy vždy dokázal zohriať nad 10, prípadne aj 15 stupňov, čo výrazne pomôže výkonu nabíjania. Nástup nabíjania je s vyšším výkonom, čo prirodzene batériu zahreje viac a zároveň dopomôže teplotný manažment ďalším ohrevom. Pri využívaní tejto funkcie je síce nutné počítať s o niečo vyššou spotrebou, za ušetrený čas to ale stojí.

Kia e-Niro som testoval v skutočne zimných podmienkach. Ak si spomínate na kalamity zo začiatku roka 2023 na Orave či Liptove, tak presne v tomto čase som bol na cestách s Kia e-Niro. Neustávajúce sneženie, hordy snehu a ľad dali autu zabrať, ale zvládlo to s prehľadom. Teplotný komfort bol aj v tomto čase výborný, dojazd stále uspokojivý. Na spotrebe to síce bolo cítiť, ale to sa očakáva.

Nové e-Niro síce je plné zmien, ale akumulátor čo-do kapacity zostáva (takmer) rovnako ako motor bez zmeny. Využiteľná kapacita je 64,8 kWh a kombinovaný WLTP dojazd dosahuje až 460 kilometrov. Maximálny nabíjací výkon je pri rýchlom DC nabíjaní 75 kW a pri pomalom AC je to vďaka trojfázovej palubnej nabíjačke 11 kW. Pri rýchlom nabíjaní je papierový čas nabíjania z 0 na 80 % približne 43 minút.

To v optimálnych podmienkach sedí s realitou, avšak v súčasnej konkurencii ide už o dlhší čas. Väčšina súčasných elektromobilov zvláda nabíjanie niekde na hranici 30 minút, prípadne aj menej. Je preto škoda, že pri tejto generačnej výmene sa výrazne nezlepšil aj tento parameter.

Daný týždeň bolo snehu toľko, že asistenčné systémy sa počas jazdy pravidelne vypínali, čo je prirodzené, keďže sú závislé od výhľadu. Čo ma však zarazili, pri jednej z posledných ciest sa e-Niro tvárilo, že adaptívny tempomat funguje, no v skutočnosti vôbec nereagoval. Systém to zistil až po viac ako hodine jazdy.

Nakoľko ide o elektromobil, sneh sa na chladiči nestíhal topiť, rovnako tak aj na kapote a na celej karosérii sa tvorili časti s kusmi ľadu. Po testovacom týždni tak auto vyzeralo až absurdne, najmä keď som sa vrátil na západ, kde sa sneh ani len náznakom neukázal. Napriek týmto podmienkam som s Kia e-Niro prešiel za týždeň viac ako 1 040 kilometrov s priemernou spotrebou 23,5 kWh / 100 km.

Jazdil som veľa, na rôznych cestách, pri rôznych rýchlostiach a za rôznych podmienok. Moja prvá cesta viedla štandardne z Bratislavy do Trnavy po diaľnici pri vonkajšej teplote 4 stupne. Po 60 kilometroch bola spotreba 21,6 kWh / 100 km, čo sedí s mojimi očakávaniami. V Trnave som auto nabil na 85 percent a pokračoval som na Oravu so zastávkou v Žiline.

Po 148 kilometroch, s diaľnicou na tempomate 130 km/h, sa spotreba dostala na vysokých 27,8 kWh / 100 km. To už je naozaj viac, ale ide o daň za horšie podmienky a rýchlosť, avšak aj s touto spotrebou by bol dojazd pri dynamickej jazde v zime cez 230 kilometrov . V Žiline v batérii zostávalo 18 percent a po pripojení k 60 kW DC ejoin sa nabíjací výkon hneď dostal na maximum nabíjačky.

Po 25 minútach som zo Žiliny odchádzal popod Strečno s približne 50 percentami. Ďalšie kilometre na Oravu už boli úspornejšie, teda ďalších 66 kilometroch znamenalo spotrebu 23,4 kWh / 100 km a v batérii zostalo ešte 30 percent. Ďalšia zaujímavá trasa viedla z Oravy do Detvy cez najhustejšie sneženie tejto zimy. Diaľnica na tomto úseku bola iba v závere a teplota sa držala pod nulou.

Po 113 km sa spotreba ustálila na 22,1 kWh / 100 km. Pri ceste naspäť bola spotreba identická. Najnižšiu spotrebu počas testu som nameral pri ceste z Oravy do Žiliny cez Terchovú, kedy sa po 55 kilometroch dostala na 17,7 kWh / 100 km. To je síce stále dosť, ale tentokrát sa teplota v Zázrivej hýbala aj 10 stupňov pod nulou, takže je to opäť pochopiteľné číslo. Opäť, pre porovnanie, dojazd pri tejto spotrebe by presahoval 360 kilometrov.

Do Kia e-Niro som presadal z Renault ZOE, moje dojmy nemôžu byť iné ako pozitívne. Nová generácia e-Niro prináša zaujímavé vylepšenia a príjemný posun oproti pôvodnej verzii, no ak do porovnania nedáme práve spomínaný Renault ZOE, ale iné modernejšie elektromobily, začneme vnímať medzery, ktoré sa bohužiaľ nepodarilo prekryť.

Za podobné peniaze ako e-Niro môžete kúpiť napríklad Volkswagen ID.4, podobne ladený Renault Megane E-TECH, prípadne ak ste ochotní ísť do najvyššej výbavy e-Niro, môžete zahryznúť do vankúša a len s malým doplatkom sa dostanete na výrazne lepší IONIQ 5.