Newton - vizionársky neúspech Applu, ktorý musel prísť, aby zmenil svet

Písal sa 7. júl 1992. Na letnej výstave spotrebnej elektroniky (CES) v Chicagu stál na pódiu vtedajší CEO spoločnosti Apple, John Sculley.

V ruke držal zariadenie, ktoré vyzeralo ako vystrihnuté z vedecko-fantastického filmu: plochá tmavá tabuľka s displejom, ovládaná nie klávesnicou, ale špeciálnym perom – Apple Newton MessagePad.

V ten deň Sculley nielenže predstavil svetu MessagePad, ale zadefinoval aj úplne novú kategóriu produktov, ktorú nazval Osobný Digitálny Asistent (PDA). Bol to moment, ktorý mal odštartovať revolúciu. Namiesto toho prišiel komerčný neúspech. Avšak, ako história ukázala, bol to práve tento vizionársky neúspech, ktorý položil základy pre mobilný svet, v akom žijeme dnes.

Pred rokom 1992 bola myšlienka počítača do dlane pre väčšinu ľudí nepredstaviteľná. Počítače boli veľké stolové stroje. Sculley a Apple sa to pokúsili zmeniť. Newton nebol zamýšľaný ako menší počítač. Bol to úplne nový koncept. Jeho cieľom bolo nahradiť papierový diár, lepiace papieriky, adresár a poznámkový blok. Všetky tieto funkcie mal spojiť do jedného inteligentného zariadenia.

Srdcom Newtonu bol vizionársky koncept. Ovládal sa dotykovým perom (stylusom) a jeho najambicióznejšou a najviac propagovanou funkciou bolo rozpoznávanie písaného textu. Teória bola úchvatná – napíšete si poznámku rukou a Newton ju automaticky prevedie na digitálny text, ktorý môžete ďalej upravovať, ukladať alebo posielať. Mal vlastný operačný systém Newton OS a bol navrhnutý tak, aby sa učil rukopis svojho majiteľa.

Koniec Newtonu nebol spôsobený jedným faktorom, ale kombináciou viacerých zlyhaní:

Kľúčová funkcia, ktorá mala Newton predať, bola pri uvedení na trh (v roku 1993) katastrofálne nespoľahlivá. Namiesto inteligentného asistenta mali používatelia v ruke zariadenie, ktoré ich text menilo na nezmysly. Tento neúspech sa stal terčom vtipov a bol dokonca parodovaný v populárnom seriáli Simpsonovci, čo bola pre produkt obrovská marketingová katastrofa.

Newton bol drahý. Jeho cena sa pohybovala okolo 700 až 900 dolárov, čo bolo pre väčšinu ľudí neakceptovateľné. Navyše nebol skutočne vreckový, bol príliš veľký a ťažký na pohodlné nosenie.

Technológie batérií v tej dobe neboli pripravené na energetické nároky takého zariadenia, čo viedlo k frustrácii používateľov. Definitívny klinec do rakvy prišiel v roku 1997, keď sa do Applu vrátil Steve Jobs. Newton bol projektom Johna Sculleyho, muža, ktorý Jobsa z Applu v minulosti vyštval.

Jobs v rámci reštrukturalizácie a zjednodušenia portfólia celej spoločnosti projekt Newton v roku 1998 bez milosti zrušil. Chcel sa sústrediť na pár kľúčových produktov, ako bol iMac, a Newton do tejto vízie nezapadal.

Hoci Newton trh nedobyl, myšlienka PDA sa ujala. Na scéne sa objavili ďalší hráči, ktorí sa z chýb Applu poučili. Vo svojej dobe, teda v druhej polovici 90. rokov a na začiatku nového milénia, boli PDA revolučnými nástrojmi. Ich hlavná sila spočívala v štyroch základných funkciách:

1. Kalendár: Udržiavanie prehľadu o stretnutiach a udalostiach.
2. Kontakty: Digitálny adresár, ktorý nahradil papierové vizitkáre.
3. Úlohy: Zoznamy úloh a pripomienky.
4. Poznámky: Možnosť rýchlo si zapísať nápady.

Kľúčovou vlastnosťou bola synchronizácia. Pomocou kolísky pripojenej k stolnému počítaču si používateľ mohol všetky tieto dáta synchronizovať s programami ako Microsoft Outlook. To znamenalo, že mal svoje dôležité informácie vždy aktuálne a dostupné na dvoch miestach.

Najväčší úspech v tejto ére zaznamenala spoločnosť Palm so svojím zariadením Palm Pilot. Bol menší, lacnejší a hlavne mal oveľa spoľahlivejšie rozpoznávanie písma s názvom „Graffiti“, ktoré vyžadovalo, aby sa používateľ naučil písať zjednodušené znaky. Ďalšími významnými hráčmi boli zariadenia Psion s malou, ale použiteľnou fyzickou klávesnicou alebo neskôr vreckové počítače s operačným systémom Windows CE od Microsoftu.

Cesta od PDA k smartfónu

Koniec Newtonu neznamenal koniec jeho vízie. PDA sa naďalej vyvíjali. Postupne získavali farebné displeje, viac pamäte a prvé bezdrôtové pripojenia. Zlom nastal, keď sa výrobcovia pokúsili spojiť funkcie PDA s mobilným telefónom. Zariadenia ako Palm Treo alebo legendárne BlackBerry boli prvými skutočnými smartfónmi. Ponúkali e-mail, kalendár a telefonovanie v jednom tele.

A potom, v roku 2007, 15 rokov po predstavení Newtonu, prišiel iPhone. Steve Jobs predstavil zariadenie, ktoré bolo duchovným nástupcom Newtonu, avšak vyriešilo všetky jeho nedostatky. Namiesto nespoľahlivého stylusu a rozpoznávania písma priniesol revolučný multi-dotykový displej ovládaný prstami. Mal plnohodnotný operačný systém a neskôr App Store, ktorý z neho spravil skutočný vreckový počítač.