Nemecký sen o revolučnej káve sa rýchlo premenil na crowdfundingovú nočnú moru

Káva, ktorá sa upraží, pomelie a uvarí priamo pred vašimi očami. Znie to ako sen každého kávového nadšenca a v roku 2013 sa zdalo, že sa vďaka berlínskej spoločnosti Bonaverde stane realitou.

Startup sľuboval revolučný kávovar všetko v jednom, ktorý odstráni všetkých sprostredkovateľov a prinesie čerstvú kávu priamo od farmára k spotrebiteľovi. Svet crowdfundingových platforiem reagoval nadšene – projekt na Kickstarteri a Seedmatch vyzbieral viac než 1,5 milióna eur.

Za projektom stál nemecký podnikateľ Hans Stier, ktorý chcel narušiť tradičný model predaja kávy. Bonaverde Berlin, ako sa finálny stroj volal, mal byť nielen technologickým zázrakom, ale aj etickým posolstvom – farmári mali získať vyšší podiel z predaja, spotrebitelia zas kávu bez sprostredkovateľov. Na papieri to vyzeralo geniálne.

Realita však ukázala, že medzi víziou a výrobou hardvéru je priepastný rozdiel. Projekt sa neustále oneskoroval, technológia praženia bola nestabilná a dizajn zariadenia prešiel toľkými zmenami, že mnohí podporovatelia svoj produkt takmer nespoznali. Namiesto sľubovaného otvoreného systému priniesol Bonaverde stroj, ktorý rozpoznával len RFID štítky na špeciálnych baleniach kávy predávaných priamo firmou. Výsledkom bola uzavretá platforma, ktorá pripomínala viac kapsulové kávovary než sľubovanú revolúciu.

Spolu s technickými problémami prišli aj marketingové. Bonaverde čelilo kritike za nedostatočnú komunikáciu so svojimi backermi, meškajúce dodávky a nejasné pravidlá refundácie. Mnohí podporovatelia nikdy nedostali svoj kávovar ani späť peniaze. Médiá začali o projekte písať ako o jednom z najväčších crowdfundingových prepadákov v Európe.

Napriek tomu Bonaverde svoj kávovar napokon vyrobilo, zázrak sa nekonal. Recenzie boli rozporuplné, systém RFID kariet obmedzoval používateľov a zariadenie pôsobilo skôr ako technologický experiment, než hotový produkt. Startup sa postupne vytratil z trhu, kampaň sa stala varovaním pre ďalšie hardvérové projekty.

Bonaverde tak zostáva typickým príkladom, ako môže aj dobrý nápad padnúť na zlej realizácii. Kým v investičných P2P prepadákoch miznú peniaze investorov, tu zmizla dôvera bežných ľudí, ktorí len chceli ochutnať čerstvo upraženú kávu. Výsledkom je drahá lekcia o tom, že aj v crowdfundingu platí staré pravidlo – ak niečo znie príliš dobre, aby to bola pravda, pravdepodobne to pravda nebude.