Nehlúpnime v školách: Ako učiť deti kriticky myslieť

Moderné deti majú v rukách viac informácií, než celé generácie pred nimi. Telefón v ich vrecku zvládne vyhľadať všetko od receptu na palacinky po vysvetlenie kvantovej fyziky.

Problém však nie je v tom, že by informácie nemali, problém je, že nevedia, ktorým veriť. Aj preto sme spustili seriál Nehlúpnime. V dnešnej časti sa venujeme tému, kde by mala začínať skutočná výučba 21. storočia.

Kritické myslenie nie je len o pochybovaní. Je to schopnosť pýtať sa: Kto to tvrdí? Prečo to tvrdí? A čo z toho má? V dobe, keď umelá inteligencia dokáže vytvoriť video s falošným politikom alebo recenziu na neexistujúci produkt, je táto zručnosť dôležitejšia než kedykoľvek predtým. Napriek tomu ju školy často berú len ako „mäkkú“ zručnosť, ktorú si deti osvoja samy. Nespoja si ju s realitou digitálneho sveta, kde sa denne odohráva informačná vojna.

Niektoré školy už však ukazujú, že to ide inak. Učitelia dávajú žiakom úlohy ako porovnať správy z dvoch rôznych médií, analyzovať titulky alebo si vyskúšať vytvoriť vlastnú reklamu s cieľom „presvedčiť za každú cenu“. Takéto experimenty deťom pomáhajú pochopiť, ako funguje manipulácia a prečo sa dá pravda ohnúť podľa potreby. Keď dieťa zistí, že klikbajtový titulok dokáže v priebehu pár sekúnd ovplyvniť tisíce ľudí, začne sa na správy pozerať úplne inak.

Technológie pritom nemusia byť nepriateľom, ale nástrojom. AI dokáže napríklad ukázať, ako ľahko vzniká deepfake alebo ako sa zmení význam textu po malej úprave algoritmu. Ak sa využije rozumne, môže sa z nej stať partner vo vzdelávaní, nie hrozba. Výchova ku kritickému mysleniu by preto nemala byť doplnkovou aktivitou, ale rovnako dôležitou ako matematika či gramatika.

Projekty, ktoré bojujú proti falošným správam

Ak chceme, aby ďalšia generácia bola múdrejšia než tá naša, musíme im dať viac než len prístup k informáciám. Musíme ich naučiť, ako s nimi narábať. Pretože v digitálnom svete nie je najväčšou hrozbou nevedomosť, ale presvedčenie, že vieme všetko. Nehlúpnime, začnime učiť deti pochybovať múdro.

Samozrejme, kritické myslenie sa netýka len škôl. V Európe už vznikli desiatky organizácií, ktoré denne monitorujú a vyhodnocujú šírenie dezinformácií. Ak vás téma zaujíma, tu sú najzaujímavejšie projekty, ktoré stoja za pozornosť:

• EDMO (European Digital Media Observatory) je sieť fact-checking organizácií a akademikov v EÚ, podporujúca spoluprácu médií, výskumníkov a verejnosti.

• Debunk.org, litovský think-tank a technologické centrum pre výskum a vzdelávanie v oblasti falošných správ.

• EU DisinfoLab – nezávislá nezisková organizácia, ktorá analyzuje a mapuje šírenie dezinformácií naprieč Európou.

• FERMI je projekt z programu Horizon Europe, ktorý vyvíja nástroje na monitorovanie dezinformácií a ich vplyvu v reálnom čase.

• Zabudnúť nesmieme na EUvsDisinfo, vlajkový program EÚ, ktorý odhaľuje a analyzuje dezinformačné kampane v Európe.