"Nechcem Samsung". Zlodeji v Londýne sú vyberaví, čo nie je iPhone, zahodia

Videí, ktoré zachytávajú londýnskych zlodejov mobilov na skútroch, sú plné sociálne siete a mohlo by sa zdať, že kradnú všetko, čo i len trochu pripomína smartfón.

Zdá sa však, že v skutočnosti je opak pravdou. Niektorým z nich už nestačí hocijaký smartfón. Ak nejde o iPhone, svoj úlovok často sklamane zahodia. Pre obete týchto neuskutočnených krádeží ide o zaujímavý druh poníženia.

Z rozprávania Londýnčanov sa črtá nečakaný jav, ktorý sa opakuje naprieč rôznymi situáciami, od fyzických prepadnutí až po pokusy o sociálne inžinierstvo. Androidy, najmä staršie alebo lacnejšie modely, často končia späť v rukách majiteľov, nie z milosti, ale z nezáujmu zlodejov. Prečo sa to deje a čo to hovorí o londýnskom podsvetí? Téme sa venoval London Centric.

Jedným z tých, ktorí zakúsili túto zvláštnu formu „odmietnutia“, je Sam. V januári ho v južnom Londýne obkľúčila skupina ôsmich mužov, ktorá mu zobrala telefón, fotoaparát aj čiapku. Keď už lupiči utekali preč, jeden sa k nemu vrátil a podal mu jeho Android späť, len s krátkym vysvetlením: „Nechcem Samsung.“ Sam priznáva, že popri úľave pocítil aj istý typ trpkej sebairónie, ako keby jeho telefón neprešiel nejakým neviditeľným výberovým konaním.

S podobnou skúsenosťou sa podelil aj Mark z Hackney. Keď mu mladík na e-biku vytrhol z ruky Samsung Galaxy, Mark ešte chvíľu bežal za ním. Zlodej sa však po pár sekundách zastavil, prezrel si model a bez záujmu ho pohodene položil na zem. Telefón prežil bez ujmy, ak nerátame tú psychickú: „Akoby môj mobil nestál ani za to, aby ho ukradli,“ komentoval to Mark s humorom.

Odborníci sa zhodujú, že dôvod je prozaický, ide o hodnotu. Poradca kyberbezpečnostnej firmy ESET Jake Moore upozorňuje, že iPhony majú na sekundárnom trhu jednoducho vyššiu cenu a dobre sa predávajú aj v zahraničných sieťach. Zlodeji preto cielia na modely, ktoré sa dajú rýchlo speňažiť, kým lacnejšie alebo staršie Androidy často ignorujú. Bezpečnostné rozdiely podľa neho nehrajú podstatnú rolu. Dôvod je čisto ekonomický.

Polícia síce nevedie detailnú štatistiku podľa značiek, no potvrdzuje, že organizované skupiny sa čoraz viac zameriavajú na zariadenia s vyšším výnosom. Staršie modely, bez ohľadu na značku, bývajú v niektorých prípadoch skutočne zahadzované ešte počas úteku.

Kuriózne situácie však nevyplývajú len z násilných prepadnutí. Simon z Brockley opisuje, ako k nemu raz na ulici priateľsky pribehol neznámy muž a pýtal sa, či používa Spotify. Simon si myslel, že ide o amatérskeho hudobníka, ktorý mu chce pustiť vlastnú tvorbu. Až keď vytiahol Samsung, tvár mladíka stratila záujem a obaja muži sa otočili na odchod. Len vďaka tomu si Simon uvedomil, že šlo o jemne maskovaný pokus o krádež. Neskôr začul, ako zlodej svojmu komplicovi vysvetľuje: „Phone’s dead, innit.“, čo možno voľne preložiť ako „Tento mobil je nanič, že…“.