Nie všetko, čo zmení svet, musí byť hlučné. Niekedy stačí, keď sa 17 krajín dohodne, že sa už nebudú hádať, koľko vlastne meria lakeť.
Presne to sa stalo 20. mája 1875 v Paríži, keď sa v Salóniku hodín na ministerstve zahraničných vecí stretli diplomati, vedci a iní páni v cilindroch a podpísali Metrickú konvenciu (Convention du Mètre).
Dnes od toho momentu uplynulo 150 rokov a vy o tom pravdepodobne ani len netušíte. A pritom bez nej by vám nefungovala ani GPS-ka v aute, ani mobil v ruke, ani by ste si nespočítali, koľko múky treba do koláča.
Predstavte si svet, kde má každé mesto vlastný meter. Jeden lakeť dlhý, druhý široký, tretí na smiech. Presne tak to pred konvenciou vyzeralo. Londýn, Lyon, Praha – každý si meral po svojom. Obchod bol nočnou morou, veda mala ruky zviazané a výroba fungovala len kým ste ostali doma.
Keď sa ale v Paríži rozhodlo, že stačilo, vznikol základný rámec niečoho, čo dodnes drží celý svet v poriadku (okrem USA, Libérie a Mjanmarska!) – metrický systém. Áno, ten istý, ktorý vás trápil na fyzike na strednej škole.
Zmluva z roku 1875 viedla k založeniu troch organizácií, ktoré sa vám možno neobjavujú v denných správach, ale bez nich by ste si neobjednali ani novú batériu do smartfónu: Medzinárodný úrad pre váhy a miery (BIPM), Generálna konferencia pre váhy a miery (CGPM) a Medzinárodný výbor pre váhy a miery (CIPM). A potom to začalo. Prototypy metra a kilogramu z platiny a irídia (áno, tie veci naozaj existujú) sa vyrobili, rozposlali a svet sa začal zrovnávať. Doslova.
Úlohou BIPM so sídlom v Pavillon de Breteuil v Sèvres pri Paríži je uchovávať medzinárodné prototypy metra a kilogramu, vykonávať porovnávania národných etalónov s medzinárodnými prototypmi a viesť vedecký výskum v oblasti metrológie. CGPM je zas najvyšší orgán, ktorý sa schádza zvyčajne každé štyri roky. Tvoria ho delegáti členských štátov Metrickej konvencie. CGPM prijíma kľúčové rozhodnutia týkajúce sa Medzinárodnej sústavy jednotiek (SI), schvaľuje rozpočet BIPM a volí členov CIPM. CIPM pozostáva z osemnástich odborníkov na metrológiu volených CGPM. CIPM dohliada na prácu BIPM, pripravuje zasadnutia CGPM a zriaďuje poradné výbory pre jednotlivé oblasti metrológie.
Vďaka tejto dohode mohla veda fungovať bez geografických bariér. Vedci začali porovnávať výsledky, ktoré konečne sedeli. Výrobcovia mohli robiť súčiastky, ktoré pasovali do strojov bez ohľadu na kontinent. Obchodníci prestali prerátavať každú libru či palec. A bežní ľudia? Tí si dnes môžu naliať liter vody, ktorý je naozaj liter – nie „taký ten miestny liter“.
Odvtedy sa systém pekne rozrástol. Pridali sa ďalšie jednotky ako sekunda, ampér, kelvin, mól či kandela. Čo to znamená pre nás smrteľníkov? Že už sa nebudeme spoliehať na jednu fyzickú váhu vo Francúzsku, ale na niečo, čo sa len tak nezmení – zákony vesmíru.
Takže keď si dnes poviete, že „nič dôležité sa nestalo“, spomeňte si, že pred 150 rokmi ľudia urobili dohodu, ktorá vydržala dodnes. Táto diplomatická zmluva nielenže položila základy pre globálnu unifikáciu meracích jednotiek, ale stala sa aj katalyzátorom bezprecedentného pokroku v priemysle, vede, obchode a každodennom živote ľudí na celom svete. Na počesť tohto historického míľnika sa každoročne 20. mája oslavuje Svetový deň metrológie.
Svetový deň metrológie nie je len príležitosťou vytiahnuť z vitrín platino-irídium. Je to pripomienka toho, ako dôležité je vedieť, koľko je „presne toľko“. Téma tohto ročníka sa točí okolo udržateľnosti – pretože aj meranie emisií, únikov plynu či účinnosti solárnych panelov si vyžaduje presnosť. Bez nej je všetko len pocit, a ten sa nedá ani odvážiť, ani zmerať.