Leto je, okrem iného, čas festivalov, dobrej hudby a zábavy s priateľmi. No zároveň sa treba cez sociálne siete so všetkými dobrodružstvami podeliť s celým svetom, i keď je otázne, či svet čaká práve na tento druh poznania.
Vy ste si však museli zohnať (a zaplatiť) vstupenku, nezriedka cestovať stovky kilometrov, pretrpieť kontrolu pred vstupom do arény a počkať na príchod hviezdy. Toto vaše utrpenie zmiešané so vzrušením predsa určite zaujíma každého!
Sklamem vás, ale nie je to tak. Nenatáčajte si koncerty do smartfónu, je to strata času. Dajte mobil do vrecka a užite si hudobný zážitok s ostatnými.
Prišli ste si užiť na koncert, alebo natáčanie?
Máte nový iPhone, ktorý úžasne nahráva? Venujete sa amatérsky foteniu, filmovaniu a myslíte si, že hudobný zážitok spracujete tak, že každému spadne sánka? Sklamem vás, ale nestane sa absolútne nič. Nie ste jediný, kto si daný koncert natáčal, ale jeden z desaťtisícov (státisícov… podľa výtlaku hlavnej hviezdy na javisku).
Málokto si vypočuje z vášho záznamu viac ako pár sekúnd pretože zvuk je jednoducho strašný. Zabudovaný mikrofón (mikrofóny) ani náhodou nemôžu konkurovať profesionálnym systémom snímajúcich vokály, bicie a akustické nástroje plus mixážnemu pultu, kde sa zmiešavajú ďalšie nástroje, ako sú klávesy, gitary a podobne. Váš záznam skôr bude roztrasený dokument poskakujúcich nôh, vreskotu, nadávok a nezrozumiteľnej spleti zvukov.
Ani obraz nie je bohviečo. Uvedomte si, že live koncert sa natáča na množstvo kamier, ktoré umelcov snímajú v rôznych uhloch. Nad strihom potom zvyčajne sedel režisér a snažil sa vzniknutému diel dať punc autentickosti. Myslíte si, že vaše natáčanie z ruky 100 metrov od pódia je aspoň vzdialene porovnateľné? Nie je.
Hodnota „umeleckého“ diela
Ako som spomínal v 1. bode, natočiť záznam z koncertu nie je vôbec jednoduché a určite je nemožné urobiť to z ruky do smartfónu. Výsledok je čistá katastrofa. Pred érou smartfónov a sociálnych sietí si len málokto nahrával koncerty. Dnes sa návštevníci, nahrávači videí, mylne domnievajú, že práve ich záznam bude virálny. Ak sa nestane nejaká katastrofa, nestane sa tak. Neuvedomujú si, že jeden hudobný klip sa skladá z desiatok až stoviek strihov, podobné je to i pri live koncertoch.
Umelecká hodnota vášho diela je blízka nule. Je to zbytočná námaha, ktorá vás určite nepreslávi, akurát zbytočne zaplní servery sociálnych sietí.
Myslite na svojich priateľov
Čo sa stane, keď dáte do storiek vami natočený koncertný zážitok? Priatelia, ktorí vás sledujú, si príbeh otvoria, pretože nevedia, aký príbeh na nich čaká. Zvyčajne ich ohluší nezrozumiteľný jasot, kakofónia hudby a prekrikovanie účastníkov akcie. Nič príjemné, ak máte zapnutý zvuk a veľmi nepríjemné, ak máte nasadené slúchadlá. Čaro nechceného je však to, že algoritmus (napr.) Instagramu vám bude nasledujúce dni servírovať podobné umelecké zážitky. Pravdepodobne z čínskeho a podobne exotického kultúrneho prostredia.
Ako z toho bludného kruhu von?
Drastickým krokom je prestať chodiť na takéto akcie. Hmmm, ak sa na to ešte necítite dostatočne starí, osvojte si jednoduchý recept. Do storiek dajte tri, štyri krátke videá a takto dajte známym vedieť, že ste zažili skvelý koncert. A vy sa mu venujte naplno – ušami, očami, emóciami. Užite si ho, veď preto ste tam prišli a zaplatili za vstupenku.
Ak si aj nahráte jednu, dve piesne, nechajte si ich vo svojej zbierke a z času na čas si pripomeňte tento zážitok. Zvyšku sveta je srdečne jedno, aký máte hudobný vkus, a kto, čo a kedy spieval.