Revolúcia nízkoenergetického osvetlenia sa točí väčšinou okolo svetlo emitujúcich polovodičov a obmedzuje sa tak na LED, prípadne OLED technológie. Staré (dobré?) žiarovky so žeraveným vláknom sa síce stále používajú, ale čoraz lacnejšie a výkonnejšie LED ich zákonite tlačia do defenzívy. Bitka technológií však nemusí byť ešte rozhodnutá.
Ako informoval portál GIZMODO, tím výskumníkov z Columbia University, Seoul National University a Korea Research Institute of Standards and Science dokázal vyrobiť žiarovku, kde žeravené vlákno nahrádza prúžok grafénu. Táto modifikácia uhlíka pripomína pletivo so šesťuholníkovými okami, pričom má hrúbku jediného atómu uhlíka.
POZRITE SI: LED – Čo všetko by ste mali vedieť o svetle budúcnosti
Pokusy vytvoriť žiarovky mikroskopických rozmerov v minulosti zlyhali. Aby vlákno emitovalo svetlo vo viditeľnom spektre, musí byť totiž rozžeravené na niekoľko tisíc stupňov Celzia. Pri extrémne malej hrúbke však rýchlo dochádza k poškodeniu a zničeniu vlákna. Grafén je ale mimoriadne odolný materiál. Po zapojení grafénového vlákna na kremíkovom podklade medzi elektródy vedci dokázali generovať viditeľné svetlo. Vytvorili tak najmenšiu žiarovku, keďže vzorka grafénu bola menšia, ako hrúbka ľudského vlasu.
POZRITE SI: Odsunie FIPEL výbojky aj LED žiarovky do zabudnutia?
Vedci sa domnievajú, že tento výskum by mohol viesť k vytvoreniu nových typov flexibilných displejov, prípadne by mohol napomôcť aj k vývoju nových opto-elektronických súčiastok.
Otázkou je, okrem iného, energetická náročnosť takejto technológie, ako aj životnosť súčiastok so žeraveným vláknom. V každom prípade však grafénové „žiarovky“ odkazujú na počiatky výskumov T. A. Edisona, vynálezcu žiarovky a mnohých iných zariadení. Prvé úspešne fungujúce žiarovky používali takisto uhlíkové vlákno. V prípade grafénu sa tak opakuje história z 19. storočia, aj keď kvalitatívne na inej úrovni.
Zdroj: GIZMODO