Pozrite si
Komisia pre verejné služby v Kalifornii uvažuje o právnej úprave, ktorá by priniesla používateľom mobilov mesačný poplatok za zasielanie textových správ. Neveríte vlastným očiam? Nie ste sami.
V 90-tich rokoch prijala americká federálna vláda zákony, vďaka ktorým sa účtoval všetkým používateľom telefónu príplatok, ktorý podporoval verejné programy pre ľudí s nízkym príjmom.
Po príchode internetu sa podarilo veľkým firmám získať výnimku z platenia tohto poplatku, najmä pri e-mailoch a prehliadaní webových stránok, pretože ponúkali informačné služby. Používatelia telefónov však zmenili svoje správanie a príjmy z hlasových hovorov cez pevné linky klesol o tretinu, zo 16,5 miliardy v roku 2011 na 11,3 miliardy dolárov v roku 2017. Medzitým sa rozpočet na pomoc pre ľudí s nízkym príjmom zvýšil skoro o polovicu, zo 670 miliónov (2011) na 998 miliónov dolárov (2017).
Štátne regulačné orgány budú o tomto návrhu hlasovať 10. januára, no už teraz čelia silným protestom. Používatelia sa začali združovať na sociálnych sieťach, kde vyjadrujú obavy s týmto nezmyselným zákonom.
Ani veľkým firmám podnikajúcich v tejto oblasti sa to samozrejme nepáči a tvrdia, že pridaním poplatkov by boli ešte viac znevýhodňovaní, pretože služby pre zasielanie správ cez internet (Facebook Messenger, WhatsApp, iMessage) nebudú podľa tohto návrhu musieť platiť žiadne poplatky.
Organizácia, ktorá zastupuje priemysel bezdrôtovej komunikácie, Združenie priemyslu pre mobilné komunikácie (The Cellular Telecommunications Industry Association – CTIA), uviedla Komisii pre verejné služby v Kalifornii, že „opakovane preukázala, že textové správy sú v skutočnosti informačnou službou“. Brať poplatky za prenos textových správ je nelogické, protisúťažné a škodlivé pre spotrebiteľov, dodáva CTIA. Jediným pozitívom zo zavedenej dane by tak bolo dramatické zníženie spamu v SMS.
Na jednej strane je pekné, keď bohatí pomáhajú chudobnejším občanom. No môže sa stať, že Komisia pre verejné služby vyleje z vaničky s vodou aj dieťa a spôsobí, že SMS-ky sa začnú využívať naozaj už iba sporadicky. Tieto programy pre ľudí s nízkym príjmom sa totiž prijali v zlých časoch prichádzajúcej Veľkej hospodárskej krízy v 20-tich rokoch minulého storočia, teda takmer pred sto rokmi. Ponúka sa tak otázka, či by namiesto novelizácie zastaralých zákonov nebolo rozumnejšie ich zrušenie a nahradenie modernými riešeniami.