Pozrite si
„Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku“, v plnej miere platí aj pri príprave kozmonautov. Je však rozdiel absolvovať misiu na ISS v trvaní niekoľkých týždňov, maximálne mesiacov, a odletieť s výpravou na Mars. Dĺžka marsovskej misie potrvá pravdepodobne dva až tri roky a aj keby sa zhruba osemmesačný let podarilo zvládnuť v čiastočnej hibernácii, na Marse budú prví návštevníci odkázaní na pobyt v pomerne stiesnených priestoroch.
Účastníci experimentu HI-SEAS III
Reálnemu riziku ponorkovej nemoci a vzniku konfliktných situácií sa vedci z viacerých kozmických agentúr snažia vyhnúť výskumom a testovaním pobytu v podmienkach simulovanej marsovskej základne. Známym je projekt MARS 500, ktorý sa uskutočnil za účasti Ruska, Číny a ESA v rokoch 2007-2011 v Inštitúte lekársko-biologických problémov (IMBP) Ruskej akadémie vied v Moskve. V tretej fáze projektu strávilo 6 „kozmonautov“ (3 Rusi, Číňan, Francúz a Talian) od 3.6.2010 do 6.11.2011 v izolácii 520 dní. S vonkajším svetom mohli komunikovať len pomocou SMS, ktoré však mali simulované oneskorenie až 25 minút, podobne ako pri lete k Marsu.
Podobné testovanie spojené s reality show chystá aj spoločnosť Mars One, známa svojimi bombastickými ambíciami v súvislosti s osídľovaním Marsu. Keďže však nemá potrebné (finančné, technologické, ani vedecké) zázemie, avizované termíny jednotlivých kozmických aktivít už viackrát posunula.
Bokom však nezostáva ani NASA, ktorá má, mimochodom, s výskumom Marsu najväčšie skúsenosti – má najviac úspešných misií automatických sond k nášmu susedovi a zároveň je jedinou kozmickou agentúrou, ktorá na Marse úspešne pristála. Vysadila už 4 marsovské rovery, z ktorých dva (Curiosity a Opportunity) stále fungujú. Okrem toho nová vesmírna loď Orion, ktorá je vo fáze testovania, má byť schopná dopraviť kozmonautov nielen opäť na Mesiac, ale aj na Mars (a späť).
Je preto logické, že NASA tiež testuje dlhodobý pobyt v simulovanej vesmírnej základni. Skupina šiestich adeptov absolvuje ročný pobyt pod kupolou o priemere asi 10,9m a výške cca 6m na havajskej sopke Mauna Loa. Experiment má názov HI-SEAS, čo je skratka pre Hawaii Space Exploration Analog and Simulation a zúčastňuje sa ho francúzsky astrobiológ, nemecký fyzik a americký pilot, architekt, lekár/novinár a odborník na pôdu.
Nepôjde však o prvý experiment tohto typu, ktorý organizuje NASA. V minulosti už pod kupolou strávili experimentálne tímy 4 a 8 mesiacov.
„Kozmonauti“ budú mať pod kupolou každý svoj kútik s posteľou a písacím stolom a na rozdiel od experimentu MARS 500 budú môcť kupolu aj opustiť. V tom prípade však budú musieť mať na sebe skafander, rovnako ako tomu bude na Marse. Jeho veľmi riedka atmosféra sa skladá totiž prevažne z oxidu uhličitého so stopami ďalších plynov. Členovia tímu budú mať takisto prístup len ku konzervovaným, prípadne sušeným potravinám.
Cieľom experimentu je hlavne skúmanie, k akému typu konfliktov môže v takom úzkom kolektíve viazanom na obmedzený priestor dochádzať a testovanie možností, ako tieto konflikty prekonávať, aby hlavné poslanie misie nebolo ohrozené. Ľudský faktor je totiž v kozmonautike omnoho ťažie predvídateľný, ako technika.