Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) oslávi 20. novembra 25 rokov na obežnej dráhe. Životnosť najdrahšieho projektu ľudstva však pomaly speje ku koncu. Podľa konzervatívnych scenárov mala ISS skončiť už v roku 2025, neskôr bol termín posunutý na rok 2028 a súčasný medzník v roku 2030 je, zdá sa, definitívny.
NASA, ktorá je najväčším investorom ISS a na jej výstavbe a prevádzke spolupracuje s vesmírnymi agentúrami Ruska (Roskosmos), Japonska (JAXA), Európy (ESA) a Kanady (CSA/ASC), sa nechce pri manipulácii so stanicou spoľahnúť len na ruské nákladné lode Progress. Tie sa dnes väčšinovo podieľajú na úprave obežnej dráhy ISS.
Preto chce NASA vyvinúť kozmickú loď schopnú dopraviť Medzinárodnú vesmírnu stanicu k riadenému zániku v zemskej atmosfére, keď jej čas na obežnej dráhe vyprší.
Vyplýva to zo zverejneného návrhu federálneho rozpočtu USA na rok 2024, kde je pre NASA plánovaných 27,2 miliardy USD. Z toho 180 miliónov dolárov má byť použitých „na začatie vývoja nového vesmírneho remorkéra“, ktorý by mohol bezpečne ukončiť existenciu ISS nad otvoreným oceánom po skončení jej prevádzky v roku 2030. A potenciálne by mohol vykonávať aj ďalšie činnosti.
Rozpočet musí ešte schváliť americký Kongres. Odhad nákladov na vývoj remorkéra je takmer 1 miliarda dolárov, uviedla počas tlačovej konferencie Kathy Lueders, pridružená administrátorka pre vesmírne operácie a šéfka pilotovaných vesmírnych letov NASA.
V súčasnosti počíta plán ukončenia existencie stanice ISS s ruskými automatickými nákladnými loďami Progress. Aby sa znížilo prípadné riziko, je potrebná určitá redundancia, ktorú by zabezpečil práve americký deorbiter.
Nedávne technické incidenty s únikom chladiacej kvapaliny, ku ktorým došlo na dvoch samostatných ruských lodiach ukotvených na ISS, to potvrdzujú. Pilotovaná kozmická loď Sojuz prišla o všetku chladiacu kvapalinu 14. decembra 2022 a 11. februára 2023 došlo k úniku z lode Progress. Príčiny porúch sa vyšetrujú, ale pri Sojuze išlo zrejme o zásah mikrometeoritom.
Rusko však vyjadrilo zámer opustiť partnerstvo v rámci ISS predčasne „po roku 2024“ a vybudovať na nízkej obežnej dráhe Zeme vlastnú orbitálnu stanicu ROSS. To zrejme tiež prispelo k plánom NASA na vývoj vlastného deorbitačného remorkéra.
NASA počas tlačovej konferencie odhalila aj ďalšie detaily rozpočtu. To, čo je azda najzaujímavejšie, je budúcoročný príspevok 8,1 miliardy USD na program Artemis, ktorý má dopraviť astronautov na Mesiac do konca 20-tych rokov. Financovanie umožní v blízkej budúcnosti dosiahnuť dva veľké míľniky – vypustenie misie Artemis 2 v novembri 2024 a Artemis 3 v decembri 2025.
Kým počas misie Artemis 2 obletí kozmická loď Orion s astronautmi na palube okolo Mesiaca (bez posádky to už uskutočnila misia Artemis 1), pri Artemis 3 už majú astronauti pristáť poblíž Mesačného južného pólu. Pôvodné plány počítali s pristátím už v roku 2024.
Posun pri takýchto veľkých a drahých projektoch je skôr pravidlom, ako výnimkou. Týka sa to aj misie Artemis 4, ktorá bola posunutá z roku 2027 na rok 2028. Artemis 4 pomôže zostaviť na obežnej dráhe Mesiaca vesmírnu stanicu Gateway a taktiež by mala dopraviť astronautov na jeho povrch.