Pozrite si
Videohry sa stali neoddeliteľnou súčasťou života mnohých z nás a väčšina s nimi prišla do kontaktu už v detstve. Často sa pritom hovorilo, že práve hry môžu vyvolať agresívne správanie. Je to však skutočne pravda?
Téma spájania videohier s násilím je dodnes kontroverzná. Jedna skupina tvrdí, že negatívny vplyv existuje, druhá to odmieta. Rozdiel je však najmä medzi krátkodobými a dlhodobými účinkami.
Viaceré výskumy ukázali, že tesne po hraní hier môžu byť hráči podráždenejší a menej empatickí, no išlo len o okamžité reakcie počas samotného experimentu.
Obsah pokračuje pod reklamou
Keď sa však skúmali dlhodobé vplyvy, žiadne spojenie medzi hraním násilných videohier a agresívnym správaním sa nepotvrdilo. Zaujímavým príkladom bol výskum, v ktorom vedci porovnávali nadšených hráčov FPS hier, ktorí hrali aspoň dve hodiny denne, so skupinou ľudí, ktorí násilné hry nikdy nehrávali.
Počas experimentu obe skupiny hodnotili rôzne situácie a pomocou fMRI sa sledovala aktivita ich mozgu. Výsledky ukázali, že medzi hráčmi a nehráčmi neboli rozdiely ani v agresivite, ani v empatii.
Dokonca existujú aj dôkazy, že hranie videohier môže mať pozitívny účinok. Štúdia na vysokoškolákoch ukázala, že hráči reagovali rýchlejšie a presnejšie a u nich sa rozvíjali oblasti mozgu ako pravá prefrontálna kôra, hipokampus či mozoček. Videohry zároveň prispievali k lepšiemu 3D vnímaniu a dokonca aj k zlepšeniu zraku, keďže sa zdokonaľovala schopnosť rozoznávať kontrast.
Za mýtus sa ukázala byť aj predstava, že hráči sú samotári. Väčšina z nich totiž hrá v tímoch a komunikuje cez slúchadlá a mikrofóny, takže sociálna interakcia tu stále funguje, aj keď inou formou a nie vždy v osobnom kontakte.
Záver je teda jasný. Hranie videohier nemá dlhodobý vplyv na agresivitu či empatiu. Ak sa aj nejaký efekt prejaví, je iba krátkodobý. To samozrejme neznamená, že treba všetko nechať tak a venovať sa hraniu bez obmedzení. Aj tu platí, že dôležitá je miera a zdravá rovnováha.