Zimné pneumatiky sú pre mnohých vodičov akýmsi symbolom bezpečia. Akonáhle sú obuté, prichádza pocit istoty, že auto zvládne zimu bez problémov a že jazda môže prebiehať podobne ako v letných mesiacoch.
Práve tu však vzniká jeden z najnebezpečnejších zimných mýtov. Predstava, že so zimnými pneumatikami možno jazdiť rovnako rýchlo ako v lete, nemá s realitou nič spoločné.
Áno, zimné pneumatiky majú mäkšiu zmes, hlbší dezén a lamely, ktoré zlepšujú trakciu na snehu či kašovitom povrchu. To však neznamená, že dokážu zrušiť zákony fyziky.
Na studenom asfalte, snehu alebo ľade je priľnavosť vždy nižšia než v letných podmienkach. Rozdiel sa pritom neprejavuje len pri rozjazde, ale najmä pri brzdení, ktoré je v zime kritickým faktorom bezpečnosti.
Brzdná dráha auta je v zime výrazne dlhšia aj so správne obutými pneumatikami. Na snehu môže byť niekoľkonásobne dlhšia než na suchom letnom asfalte a na ľade sa rozdiel ešte dramaticky zväčšuje. Zimné pneumatiky síce pomáhajú, no stále ide len o kompromis, nie o zázračné riešenie.
Nebezpečenstvo tohto mýtu spočíva práve v sebadôvere. Auto sa môže zdať stabilné, elektronické systémy zasahujú, trakcia pri rozjazde funguje a vodič má pocit, že má všetko pod kontrolou. Lenže v kritickej situácii rozhodujú centimetre a reakčný čas.
V zime je reakčný priestor menší a chyby sa odpúšťajú oveľa menej. Aj mierne prekročenie rýchlosti môže viesť k situácii, ktorú už nepomôžu zachrániť ani kvalitné pneumatiky, ani moderné asistenčné systémy.
Záver je jednoduchý a dôležitý. Zimné pneumatiky zlepšujú trakciu, ale nerobia z auta letný stroj. Kto v zime jazdí rovnako rýchlo ako v lete, neriskuje len pokutu, ale najmä bezpečnosť. Práve tento mýtus patrí medzi najčastejšie príčiny zimných nehôd.