Dnešný dátum, 19. november, môže v kalendári pôsobiť nenápadne, no v skutočnosti patrí jednej z najdôležitejších vymožeností ľudskej civilizácie. Pripomíname si Svetový deň toaliet.
Hoci to na prvé počutie môže vyvolávať úsmev alebo rozpaky, ide o tému, ktorá reálne rozhoduje o živote a smrti miliónov ľudí. Žijeme v dobe bezprecedentných technologických zázrakov, no zároveň čelíme jednému z najväčších paradoxov modernej histórie.
Podľa údajov Organizácie Spojených národov (OSN) a Svetovej banky (WB) nastala v uplynulom desaťročí situácia, kedy viac ľudí na tejto planéte vlastní mobilný telefón než má prístup k bezpečnej a funkčnej toalete. Zatiaľ čo digitálny svet spája okolo 6 miliárd používateľov (z celkovo 8 miliárd ľudí na Zemi), z ktorých až 80 % má smartfón (!), viac ako 3,4 miliardy ľudí stále nemá záchod, ako ho poznáme dnes!
Tento priepastný rozdiel nám nastavuje nepríjemné zrkadlo – ako ľudstvo sme dokázali priniesť internet vo vrecku aj do tých najodľahlejších kútov sveta, no nedokázali sme tam dostať základnú dôstojnosť v podobe splachovacieho záchoda. Nie je to pritom iba o komforte.
Dôvodov, prečo sa nad týmto dňom musíme zamyslieť, je viacero. Zdravotné hľadisko je však tým najväčším a najnaliehavejším. Absencia toaliet je nenápadný a tichý zabijak. Nedostatočná hygiena a kontaminovaná voda sú živnou pôdou pre šírenie smrteľných chorôb ako cholera, úplavica či týfus!
Každý deň zomierajú stovky detí na hnačkové ochorenia, ktorým by sa dalo predísť jednoduchou infraštruktúrou, ktorú my považujeme za samozrejmosť. Tento problém má však aj silný ekonomický a sociálny rozmer. V mnohých rozvojových krajinách absencia toaliet v školách spôsobuje, že dievčatá po nástupe menštruácie prestávajú chodiť do školy, čo ich odsúva na okraj spoločnosti a prehlbuje chudobu. Toaleta teda nie je len keramická misa, je to nástroj emancipácie, vzdelania a ekonomického rastu.
Mimochodom, aj na Slovensku máme stále 1,6 % populácie bez splachovacej toalety! Sme síce pod priemerom EÚ (2 %), ale v susednom Rakúsku je bez toalety iba 0,5 % a v Česku iba 0,4 %, nehovoriac o Švédsku, Nórsku, Islande a Švajčiarsku, kde podľa Eurostat má prakticky každý splachovací záchod (okrem ľudí bez domova). Na opačnom konci sú ale Rumunsko (24,2 %), Bulharsko (13,7 %), Lotyšsko (10 %) a Litva (8,7 %).
Fascinujúci vývoj toaliet
Pre mnohých z nás je spomienka na drevenú latrínu, ľudovo nazývanú kadibudka, už len nostalgickou spomienkou na prázdniny u starých rodičov alebo na chatách bez kanalizácie. Táto jednoduchá drevená búdka so srdiečkom vyrezaným do dverí, pod ktorou bola len vyhĺbená jama, bola po stáročia štandardom. Je však dôležité si uvedomiť, že pre miliardy ľudí v Afrike či Ázii nie je kadibudka minulosťou, ale každodennou realitou, a často ani tou nie – mnohí sú nútení vykonávať potrebu na otvorených priestranstvách.
Na opačnom konci spektra sa však odohráva technologická revolúcia, ktorá mení intímnu hygienu na zážitok hodný sci-fi filmu. V rozvinutom svete sa toalety za posledné roky zmenili z pasívnych objektov na inteligentné zariadenia. Dnešné ultramoderné toalety dokážu detegovať prítomnosť používateľa, automaticky zdvihnúť poklop a vyhriať sedadlo na presne nastavenú teplotu!
Disponujú systémami na okamžité odsávanie pachov priamo z misy, takže osviežovače vzduchu sa stávajú zbytočnými. Vrcholom hygieny sú integrované bidetové trysky s nastaviteľnou teplotou a tlakom vody, ktoré poskytujú dokonalé umytie, nasledované sušením teplým vzduchom. Niektoré modely dokonca v noci jemne svietia, aby používateľa neoslepilo hlavné svetlo v kúpeľni, a dokážu analyzovať zdravotný stav používateľa z exkrementov.
Japonsku sa nikto nevyrovná
Absolútnym kráľom v tejto oblasti je Japonsko, krajina, kde sa návšteva toalety povýšila na kultúrny fenomén. Japonská posadnutosť čistotou a technologickou dokonalosťou toaliet má hlboké korene v ich histórii a náboženstve. V šintoizme, pôvodnom japonskom náboženstve, je čistota kľúčová a nečistota, nazývaná kegare, sa musí rituálne zmývať.
Toaleta bola tradične vnímaná ako miesto, kde sa hromadí nečistota, a preto sa Japonci snažili toto miesto urobiť čo najčistejším a najpríjemnejším. Tento kultúrny podtón sa spojil s ich technologickou vyspelosťou a nedostatkom priestoru v bytoch, čo viedlo k snahe urobiť z kúpeľne maximálne komfortné útočisko, ktoré je aj pre nás, západný svet, stále čímsi unikátnym a nezvyčajným až natoľko, že neexistuje azda nikto, kto by pri návšteve krajiny vychádzajúceho slnka tento technologický unikát neodfotil či nenatočil.
Japonské toalety, známe ako Washlety, sú dnes štandardom v domácnostiach, hoteloch aj na verejných miestach. Okrem spomínaných funkcií oplachu a sušenia ponúkajú špecifiká, ktoré inde vo svete len ťažko nájdete. Jednou z najzaujímavejších funkcií je Otohime. Tento vynález vznikol z dôvodu extrémnej hanblivosti japonských žien, ktoré sa báli, že by niekto počul zvuky pri vykonávaní potreby, a preto neustále splachovali vodu, aby hluk prekryli. Otohime je tlačidlo, ktoré spustí zvuk tečúcej vody alebo jemnú hudbu, čím sa šetrí voda a zároveň chráni dôstojnosť používateľa. Ovládacie panely týchto toaliet pripomínajú kokpity lietadiel, ponúkajúc masážne funkcie prúdom vody či sterilizáciu trysiek UV svetlom po každom použití.
Nezabúdajme
Svetový deň toaliet nám tak pripomína dva odlišné svety na jednej planéte. V jednom svete si môžeme pomocou smartfónu nastaviť teplotu záchodovej dosky a nechať sa umyť teplým prúdom vody, zatiaľ čo v tom druhom ľudia riskujú zdravie kvôli absencii základnej jamy v zemi. Práve preto je tento deň dôležitý – núti nás oceniť komfort, ktorý máme, a zároveň nás vyzýva neignorovať fakt, že pre takmer polovicu ľudstva je tento základný štandard stále nedosiahnuteľným snom. Kým sa tento rozdiel nevyrovná, mobilné telefóny v rukách ľudí bez toaliet budú stále smutným symbolom našich popletených priorít.
TECHBOX.sk môže za predaj produktu v článku získať províziu formou affiliate programov.