Najnepríjemnejšia kalkulačka na svete: spaľovák vs elektromobil

Toto bežne radšej nechcete vedieť: Koľko oxidu uhličitého (CO2) vypustíte, keď jazdíte na benzín, naftu, plyn alebo elektrinu?

Pripravili sme kalkulačku, ktorá nepočíta eurá, ale svedomie. A pri slovenskom energetickom mixe to pre spaľováky nevyzerá práve ako reklamný leták z autosalónu.

Keď tankujete benzín alebo naftu, uhlíková stopa nevzniká niekde v teoretickej tabuľke, ale priamo za autom. Každý liter benzínu po spálení vytvorí približne 2,35 kg CO2, liter nafty približne 2,69 kg CO2. Americká EPA uvádza 8 887 g CO2 na galón benzínu a 10 180 g CO2 na galón nafty, čo po prepočte na liter dáva práve tieto hodnoty. 

Pri LPG sa dostávame približne na 1,5 kg CO2 na liter. Americká EIA pri propáne uvádza 5,75 kg CO2 na galón, čo po prepočte vychádza približne 1,52 kg CO2 na liter. Pri CNG treba kalkulačku nastaviť trochu inak, pretože spotrebu nezadávate v litroch, ale v kilogramoch na 100 kilometrov. Do výpočtu preto dávame orientačný faktor 2,56 kg CO2/kg. Pri CNG sa výsledok môže mierne líšiť podľa zloženia plynu a použitej metodiky, ale pre bežné porovnanie dáva takáto hodnota zmysel. 

Čo vlastne CO2 robí?

CO2 je oxid uhličitý. Bezfarebný plyn, ktorý bežne vydychujeme a ktorý sám osebe nie je ten smrad, ktorý cítite za starým dieslom. Problém nastáva vtedy, keď ho do atmosféry pridávame obrovské množstvá spaľovaním uhlia, ropy a plynu, ale aj dreva.

CO2 patrí medzi skleníkové plyny. Zachytáva teplo pri povrchu Zeme a čím viac ho v atmosfére máme, tým viac ohrievame planétu. NASA vysvetľuje skleníkový efekt ako proces, pri ktorom skleníkové plyny zachytávajú teplo blízko zemského povrchu. 

To neznie tak dramaticky ako čierny dym z výfuku, ale výsledok cítime všetci. Viac CO2 znamená vyššie teploty, častejšie extrémy počasia, silnejšie horúčavy, väčší tlak na vodu, poľnohospodárstvo, mestá aj zdravie ľudí. Klimatická zmena nie je abstraktný graf pre vedcov. Je to drahšie chladenie domácností, suchšie polia, viac dní, keď sa v meste nedá normálne dýchať, a väčšie riziko pre seniorov, deti a ľudí s chorobami srdca či dýchania. Účet za fosílne palivá teda neplatíte iba pri stojane na pumpe.

A teraz tá ešte menej príjemná časť. Pri spaľovaní fosílnych palív nejde iba o CO2. Výfukové plyny a doprava prinášajú aj oxidy dusíka NOx, pevné častice PM2.5 a PM10, oxid uhoľnatý CO, prchavé organické látky VOC, benzén, polycyklické aromatické uhľovodíky a prízemný ozón, ktorý vzniká v ovzduší z iných látok. Pri niektorých palivách sa pridáva aj oxid siričitý SO2. WHO medzi hlavné znečisťujúce látky z pohľadu verejného zdravia zaraďuje najmä pevné častice, oxid uhoľnatý, ozón, oxid dusičitý a oxid siričitý. 

Pevné častice sú zákerné tým, že ich často nevidíte. Najjemnejšie prenikajú hlboko do pľúc a spájajú sa aj s problémami srdcovo-cievneho systému. Oxidy dusíka dráždia dýchacie cesty a pomáhajú vytvárať prízemný ozón, teda smog. Oxid uhoľnatý znižuje schopnosť krvi prenášať kyslík. Benzén určite nechcete dýchať len preto, že niekto nechá motor bežať pred obchodom, školou alebo škôlkou! Robíte to? Tak to nerobte, pre vaše i naše zdravie.

Elektromobil nie je bez emisií, ale nemá výfuk

Elektromobil výfuk nemá, takže pri jazde nevypúšťa lokálne emisie CO2, NOx, CO ani sadze z výfuku. To však neznamená, že energia v batérii spadla z oblakov ako ekologická manna. Pri elektromobile treba rátať emisie z výroby elektriny. A tu prichádza slovenský kontext.

Podľa OKTE mal slovenský energetický mix výroby v roku 2025 emisie 87,04 g CO2/kWh. Slovenské zdroje zároveň vyrobili 26,58 TWh elektriny, pričom jadro tvorilo 67,39 %, voda 10,71 %, plyn 11,83 %, biomasa 4,41 % a solár 3,05 %. 

To je pre elektromobily výborná správa. Ak jazdíte na elektrinu zo slovenskej siete, jazdíte v krajine, ktorá vyrába elektrinu s výrazne nižšou uhlíkovou stopou než kedykoľvek predtým. Iba za posledných 5 rokov tu máme pokles o približne 47 %!

Ako kalkulačka počíta nepríjemné čísla?

Kalkulačka má jednoduchý cieľ. Zadáte ročný nájazd svojho auta a spotrebu na 100 km. Pri elektromobile kalkulačka použije slovenský výrobný mix elektriny za rok 2025, pri fosílnych palivách zas vyššie spomínané emisné faktory. Výsledok ukáže, koľko CO2 vyprodukujete na 100 kilometrov a koľko za celý rok.

Výpočet je nepríjemne priamočiary. Také benzínové auto so spotrebou 6,5 l/100 km vypustí približne 15,3 kg CO2 na 100 kilometrov. Diesel so spotrebou 5,5 l/100 km vypustí približne 14,8 kg CO2. Elektromobil so spotrebou 18 kWh/100 km vyjde pri slovenskom výrobnom mixe 2025 na približne 1,6 kg CO2 na 100 kilometrov. Ak započítame 10 % straty pri nabíjaní, dostaneme sa približne na 1,7 kg CO2 na 100 kilometrov.

Pri ročnom nájazde iba 15 000 km (cca 40 km denne) by benzínové auto so spotrebou 6,5 l/100 km vyprodukovalo približne 2,3 tony CO2. Elektromobil so spotrebou 18 kWh/100 km a 10 % stratami pri nabíjaní by pri slovenskej elektrine vyprodukoval približne 0,26 tony CO2. Rozdiel? Viac ako 2 tony CO2 za rok. A to ešte spaľováku nerátame ťažbu ropy, rafináciu, dopravu paliva na čerpaciu stanicu ani ani ďalšie škodlivé látky, ktoré vám nepošlú faktúru, ale skončia rovno vo vzduchu.

Kalkulačka preto nehovorí, že elektromobil je bezemisný. To by bola rozprávka, nie výpočet. Hovorí však, že pri slovenskom energetickom mixe má prevádzka elektromobilu výrazne nižšiu uhlíkovú stopu než jazda na benzín, naftu alebo plyn. A keďže slovenská elektrina mala v roku 2025 najnižšie emisie CO2 za posledných x rokov, výsledok pre elektromobily vyzerá ešte lepšie než kedykoľvek predtým.