Aj vy ste sa niekedy počas dlhej cesty zamysleli, o koľko skôr by ste prišli do cieľa, keby ste išli o 5, 10 alebo 20 km/h rýchlejšie? Alebo koľko kilometrov vďaka tomu prejdete za minútu?
Rozdiel na tachometri môže vyzerať výrazne, výsledná časová úspora však často nie je taká veľká, ako by ste čakali. Alebo?
Obsah pokračuje pod reklamouPozrite si aj ďalšie unikátne kalkulačky z našej rozsiahlej série.
Vyššia rýchlosť na tachometri totiž ešte automaticky neznamená výrazne skorší príchod. Na krátkej trase môže byť rozdiel takmer zanedbateľný, pri stovkách kilometrov už môže ísť o desiatky minút, ak nie hodiny. Naša kalkulačka vám ukáže, aká veľká bude teoretická časová úspora.
Pri ceste po diaľnici môže ísť napríklad o rozhodovanie medzi úspornejšou jazdou rýchlosťou 110 km/h a nastavením tempomatu blízko povoleného diaľničného limitu. Auto bude rýchlejšie, spotreba pravdepodobne stúpne, ale koľko minút tým v skutočnosti získate? Pri dlhých trasách do Chorvátska či Talianska pokojne aj hodinu či dve.
Stačia tri údaje
Do kalkulačky zadáte svoju základnú rýchlosť, plánované zvýšenie rýchlosti a vzdialenosť do cieľa. Kalkulačka automaticky vypočíta vzdialenosť prejdenú za minútu pri oboch rýchlostiach, počet metrov získaných za každú minútu jazdy a celkovú teoretickú časovú úsporu.
Výsledok sa zobrazí okamžite, takže môžete jednoducho skúšať rôzne scenáre. Jedným výpočtom si porovnáte napríklad jazdu rýchlosťou 90 a 100 km/h, ďalším 110 a 130 km/h. Kalkulačka počíta s tým, že zadanú rýchlosť dokážete udržiavať počas celej vzdialenosti. Ide teda o matematický model, nie predpoveď reálneho času príchodu.
Čo znamená zvýšenie rýchlosti o 1 km/h?
Každý kilometer za hodinu navyše znamená, že za jednu minútu prejdete približne o 16,7 metra viac. Pri zvýšení rýchlosti o 10 km/h je to približne 167 metrov za minútu a pri rozdiele 20 km/h asi 333 metrov.
Pri rýchlosti 50 km/h prejdete za minútu približne 0,83 kilometra. Pri rýchlosti 51 km/h je to približne 0,85 kilometra. Za každú minútu jazdy tak získate asi 17 metrov. Na celej 100-kilometrovej trase ušetríte približne 2,35 minúty, teda asi 2 minúty a 21 sekúnd. Nie je to úplne nič, ale na oslavu s otváraním šampanského to tiež nevyzerá. Pri 1 000 km trase už ale tento inak zanedbateľný rozdiel spraví 23,5 minúty úspory. To už stojí za zváženie, nemyslíte?
Vyššia rýchlosť nešetrí čas rovnomerne
Zaujímavé je, že rovnaké zvýšenie rýchlosti neprinesie vždy rovnakú časovú úsporu. Rozdiel medzi 50 a 60 km/h má na výsledný čas väčší vplyv než rozdiel medzi 120 a 130 km/h. Pri prejdení 100 kilometrov trvá jazda rýchlosťou 50 km/h presne dve hodiny. Pri 60 km/h ju zvládnete za hodinu a 40 minút. Zvýšenie rýchlosti o 10 km/h vám teda teoreticky ušetrí 20 minút.
Pri rýchlosti 120 km/h trvá prejdenie rovnakej vzdialenosti 50 minút. Ak zrýchlite na 130 km/h, čas klesne približne na 46 minút a 9 sekúnd. Rovnaké zvýšenie o 10 km/h vám tentoraz ušetrí iba necelé 4 minúty. Dôvod je jednoduchý. Čas jazdy sa počíta vydelením vzdialenosti rýchlosťou. Čím vyššia je východisková rýchlosť, tým menší účinok má jej ďalšie zvýšenie. Naháňať každú ďalšiu minútu je preto pri vysokých rýchlostiach čoraz drahšie, náročnejšie a často aj úplne zbytočné.
Čo ukáže porovnanie 110 a 131 km/h?
Predstavme si vodiča, ktorý chce počas dlhej diaľničnej cesty znížiť spotrebu a jazdí rýchlosťou 110 km/h. Neskôr sa rozhodne nastaviť na tempomate 131 km/h. Rozdiel je 21 km/h, čo už na tachometri vyzerá pomerne výrazne.
Na trase dlhej 100 kilometrov trvá jazda rýchlosťou 110 km/h približne 54 minút a 33 sekúnd. Pri rýchlosti 131 km/h klesne čas na približne 45 minút a 48 sekúnd. Teoretická úspora predstavuje asi 8 minút a 45 sekúnd. Na 300-kilometrovej trase by ste pri ideálnych podmienkach ušetrili približne 26 minút a 14 sekúnd. Pri vzdialenosti 500 kilometrov by rozdiel narástol na približne 43 minút a 43 sekúnd!
To už nie je zanedbateľné. Stále však platí, že kalkulačka predpokladá nepretržitú jazdu konštantnou rýchlosťou, alebo sa teda môžeme baviť o tzv. priemernej rýchlosti. Na 500-kilometrovej trase je takýto priebeh skôr laboratórna predstava než bežný utorok na európskej diaľnici.
Reálnu priemernú rýchlosť znižujú zjazdy, pripájanie na diaľnicu, dopravné obmedzenia, tunely, mýtne brány, kolóny, pomalšie vozidlá aj úseky s nižším rýchlostným limitom. Do výsledku vstupujú aj prestávky na toaletu, občerstvenie, tankovanie alebo nabíjanie.
Môžete ísť veľkú časť trasy rýchlosťou 130 km/h, no vaša priemerná rýchlosť po príchode pokojne zostane pod hranicou 100 km/h. Päťminútové státie v kolóne navyše dokáže zmazať rozdiel, ktorý ste predtým desiatky kilometrov získavali vyššou rýchlosťou.
Pri elektromobile môže vyššia rýchlosť citeľne zvýšiť spotrebu, pretože odpor vzduchu rastie so štvorcom rýchlosti. Auto môže mať kratší dojazd a dlhšia alebo dodatočná zastávka na nabíjanie pohltí čas, ktorý ste získali na diaľnici. Podobne pri spaľovacom aute zaplatíte za niekoľko ušetrených minút vyššou spotrebou paliva.
Kalkulačka preto nehovorí, akou rýchlosťou máte jazdiť. Ukazuje iba matematický rozdiel medzi dvoma zadanými hodnotami. Zvolenú rýchlosť vždy prispôsobte platným limitom, premávke, počasiu a podmienkam na ceste.
Stojí vyššia rýchlosť skutočne za to?
Výpočet môže pomôcť aj pri opačnom rozhodovaní. Namiesto otázky, koľko času získate zrýchlením, si môžete pozrieť, o koľko neskôr prídete pri pokojnejšej a úspornejšej jazde.
Možno zistíte, že zníženie rýchlosti o 10 alebo 20 km/h predĺži cestu len o niekoľko minút, no zníži spotrebu, hluk aj únavu. Na kratších trasách môže byť rozdiel taký malý, že ho stratíte už na prvom semafore po zjazde z diaľnice.
Veď to skúste, zadajte do kalkulačky svoju bežnú rýchlosť, požadované zrýchlenie a vzdialenosť do cieľa. Výsledok vám ukáže, či naháňate desiatky minút, alebo iba čas, ktorý potom aj tak strávite hľadaním voľného miesta na parkovisku.
