Musk zas sníva vo veľkom, no vízie o Terafab sú opäť ťažko splniteľné

Elon Musk predstavil svetu svoj doteraz najväčší plán. Spojil sily spoločností Tesla, SpaceX a nedávno pohltenej firmy xAI, aby ohlásil masívny projekt s názvom Terafab.

Musk tento krok opísal ako najepickejšie cvičenie vo výrobe čipov v celej histórii, ktorého ultimátnym cieľom je posunúť ľudstvo k tomu, aby sa stalo medzigalaktickou civilizáciou.

Hoci táto vízia znie veľmi príťažlivo a ohurujúco, pri hlbšom pohľade na technické detaily a najmä na prezentované časové odhady sa opäť jasne ukazuje, že ide o ďalší z radu sľubov, ktoré sú v reálnom svete len mimoriadne ťažko splniteľné a termínovo úplne nedosiahnuteľné. Ako väčšina Muskových sľubov.

Čo je Terafab?

Projekt Terafab predstavuje rozsiahly plán na výstavbu gigantickej továrne na výrobu polovodičov, ktorej celkové odhadované náklady sa pohybujú na úrovni 20-25 miliárd dolárov. Cieľom tohto zložitého zariadenia je ročne vyprodukovať výpočtovú kapacitu umelej inteligencie na ohromnej úrovni jedného terawattu, čo predstavuje jeden bilión wattov.

Prototyp tejto továrne, nazývaný Advanced Technology Fabrication, má byť postavený v kampuse existujúceho komplexu Giga Texas v meste americkom Austine. Výnimočnosť celého tohto prístupu spočíva v úplnej vertikálnej integrácii, pretože sa pod jedinou strechou bude odohrávať každý jeden krok výrobného procesu.

Zariadenie bude priamo na mieste zastrešovať zložitý návrh čipov, výrobu litografických masiek, samotnú litografiu, produkciu kremíkových dosiek, výrobu dôležitých pamätí, ako aj pokročilé balenie a záverečné testovanie.

Musk plánuje vytvoriť neuveriteľne rýchlu rekurzívnu slučku, kde sa v tej istej budove vyrobí litografická maska, zhotoví sa čip, otestuje sa, následne sa maska podľa výsledkov upraví a celý proces sa môže takmer okamžite opakovať. Výroba sa má plne sústrediť na pokročilú dvojnanometrovú technológiu.

Počiatočná produkcia by mala dosiahnuť stotisíc kremíkových dosiek, takzvaných waferov, za jeden jediný mesiac, pričom v plnej prevádzke sa plánuje dosiahnuť kapacitu až jeden milión waferov mesačne!

To je jeden z Muskovych nesplniteľných snov, pretože takýto obrovský objem by predstavoval približne 70 % súčasnej celosvetovej produkcie absolútneho taiwanského lídra TSMC.

Celkovo sa v tejto ďalšej giga fabrike ma vyrobiť sto až dvesto miliárd vlastných čipov pre umelú inteligenciu a pamäte ročne. Očakáva sa dokonca aj to, že na samotnej výstavbe a prevádzke tohto zložitého zariadenia budú priamo pracovať milióny humanoidných robotov Optimus.

Finančný riaditeľ Tesly však vzápätí priznal, že spomínané odhadované náklady na túto novú továreň ešte vôbec nie sú zahrnuté v rekordnom pláne kapitálových výdavkov spoločnosti na rok 2026, ktoré už teraz presahujú dvadsať miliárd dolárov.

Na čo je to vlastne dobré?

Táto nová továreň bude produkovať dva hlavné druhy čipov, z ktorých každý má svoje veľmi špecifické využitie. Prvým typom sú procesory určené pre koncové zariadenia, odborne známe ako edge inference čipy, kam patrí napríklad súčasná generácia AI4. Tieto čipy si nájdu uplatnenie v systémoch plne autonómneho riadenia vozidiel značky Tesla, v chystanom programe robotaxíkov Cybercab a predovšetkým v humanoidných robotoch Optimus.

Druhým typom sú špeciálne vysokovýkonné čipy s označením D3, ktoré sú navrhnuté a optimalizované pre mimoriadne náročné a nehostinné prostredie vo vesmíre. Tieto vesmírne procesory musia dlhodobo odolávať vysokoenergetickým iónom, fotónom, hromadeniu nebezpečných elektrónov a musia byť prispôsobené na prevádzku pri oveľa vyšších teplotách, aby sa tak maximálne minimalizovala celková hmotnosť potrebných chladiacich radiátorov na satelitoch.

Samotná koncepcia nasadenia tohto počítačového výkonu je extrémne ambiciózna, pretože až 80 % z celkového terawattu výpočtovej kapacity má smerovať priamo na obežnú dráhu v podobe umelých družíc a AI Mini Satelitov s výkonom sto kilowattov.

Pre bežné pozemské aplikácie zostane len sto až dvesto gigawattov výkonu, zatiaľ čo do vesmíru poletí celý jeden terawatt.

Aj umiestnenie obrovskej umelej inteligencie do vesmíru Musk odôvodňuje tým, že je tam neustále slnečno a nasadené solárne panely tam dokážu vygenerovať minimálne päťkrát viac energie ako dole na zemskom povrchu.

Vo vesmíre úplne odpadajú problémy so zoslabovaním slnečného žiarenia hustou atmosférou, so striedaním dňa a noci alebo s cyklickým striedaním ročných období. Okrem toho tieto solárne panely vo vesmíre nepotrebujú žiadne ťažké sklenené kryty ani masívne konštrukčné rámy na ochranu pred extrémnym počasím na Zemi.

Nebude to ľahké

Na vynesenie všetkej potrebnej infraštruktúry do vesmíru však bude nevyhnutné prepraviť obrovských 10 miliónov ton nákladu. Ročne. Na tento účel sa plánuje výhradné využitie obrovských rakiet Starship verzie V3, ktoré bez unesú dvesto ton nákladu na jeden let, a neskôr ešte väčšej a dlhšej verzie V4.

Muskove plány však siahajú aj do oveľa vzdialenejšej budúcnosti, kde na pódiu spomínal dokonca vybudovanie obrovského elektromagnetického katapultu, takzvaného mass drivera, priamo na povrchu Mesiaca.

Vzhľadom na nízku šestinovú gravitáciu a úplnú absenciu brzdivej atmosféry by tento katapult umožnil plynulo vystreľovať ďalšie zariadenia do hlbokého vesmíru bez akéhokoľvek použitia rakiet, čím by sa celkový výpočtový výkon zväčšil tisícnásobne na ohromnú úroveň jedného pedawattu.

Absolutne nereálne plány

Pri triezvom hodnotení tohto gigantického plánu je absolútne najdôležitejšie pozrieť sa na ponúkaný časový harmonogram, ktorý je priam učebnicovým a dokonalým príkladom Muskových chronicky nedodržateľných sľubov.

Počas prezentácie na pódiu sebavedomo vyhlásil, že úvodná malá výroba novej generácie čipov AI5 začne už v roku 2026. To je už tento rok, pričom v campuse v Austine ešte nestojí ani základ novej fabriky. Následná masová produkcia je plánovaná na rok 2027.

Musk dokonca sníva, že celkové náklady na umiestnenie a prevádzku umelej inteligencie vo vesmíre klesnú pod úroveň pozemských nákladov už o neuveriteľné dva až tri roky.

Vtipné je, že samotný čip AI5 bol už oficiálne odložený na polovicu roka 2027 ešte pred samotným ohlásením tohto nového projektu Terafab. Nasledujúca šiesta generácia čipov AI6 už v týchto chvíľach mešká pol roka, pretože kľúčový dodávateľ Samsung má veľké problémy so svojím prechodom na požadovaný dvojnanometrový proces.

Musk napriek týmto faktom na pódiu odvážne sľubuje priamu produkciu ôsmej generácie čipov, zatiaľ čo jeho spoločnosť ešte nedokázala riadne dodať ani tretiu generáciu v pôvodne sľubovanom a očakávanom rozsahu.

Pre lepšie pochopenie extrémnej fyzikálnej a najmä časovej náročnosti tohto plánu veľmi dobre slúži príklad taiwanskej spoločnosti TSMC. Tento globálny polovodičový líder trpezlivo investoval obrovských 165 miliárd dolárov do zdĺhavej výstavby svojich moderných tovární v americkom štáte Arizona, pričom skutočnú hromadnú produkciu dvojnanometrových čipov na tomto mieste vôbec neočakáva skôr ako v roku 2029.

Vybudovanie jedinej továrne na zložité dvojnanometrové čipy s celkovou kapacitou len päťdesiattisíc waferov mesačne stojí približne 28 miliárd dolárov a jej samotná náročná výstavba trvá zhruba 38 mesiacov. Pre výrobcu, ktorý s tým má desiatky rokov skúseností.

Tesla však nemá so samotnou výrobou zložitých polovodičov absolútne žiadne predchádzajúce skúsenosti, čo robí tieto plány ešte viac nereálnymi.

Analytici tento aktuálny ošiaľ veľmi presne prirovnávajú k neslávne známej udalosti Battery Day zo septembra 2020. Vtedy Musk sľuboval zníženie nákladov na batérie o polovicu a masovú produkciu ohromných troch terawatthodín článkov typu 4680 do roku 2030 vďaka zavedeniu inovatívneho procesu výroby takzvaných suchých elektród.

Skutočnosť po viac ako 5 rokoch je taká, že proces suchých elektród si vyžiadal šesť alebo sedem veľmi rozsiahlych inžinierskych revízií, spoločnosť tragicky zaostáva za deklarovaným časovým plánom a reálny objem výroby dnes dosahuje len chabé dve percentá z pôvodne stanovených veľkých cieľov.

Muskove sľuby odtrhnuté od reality potvrdzuje aj fakt, že najmodernejšia čipová litografia pracuje s tranzistormi takých mikroskopických rozmerov, že pre úspešný a presný proces nevyhnutne vyžaduje absolútnu absenciu akýchkoľvek, aj tých najmenších vibrácií.

Už len obyčajná blízka diaľnica dokáže svojimi otrasmi narušiť citlivú a veľmi drahú výrobu. Napriek tomu má prototyp továrne Terafab stáť priamo v areáli Giga Texas, hneď vedľa obrovských lisovacích strojov Tesla Gigacast, ktoré pri svojej ťažkej práci doslova trasú okolitou zemou.

Mnohí finanční analytici odhaľujú, že celé toto obrovské a megalomanské oznámenie vzniklo z čisto pragmatických dôvodov a v konečnom dôsledku pôsobí skôr ako zúfalý krok na prekrytie iných problémov.

Automobilový biznis spoločnosti Tesla totiž momentálne zažíva extrémne ťažké obdobie, pričom celkové predaje vozidiel strmhlav klesali už druhý rok po sebe. Spoločnosť zaznamenala krvavý kúpeľ v podobe prepadu predajov na európskom trhu a po prvýkrát vykázala aj veľmi nepríjemný celoročný pokles dopytu v mimoriadne dôležitej Číne.

Na druhej strane sa úspešná vesmírna spoločnosť SpaceX veľmi intenzívne pripravuje na svoj očakávaný vstup na burzu, pričom jej odhadovaná hodnota by mohla pri tomto kroku dosiahnuť ohromných 1,5 až 1,75 bilióna dolárov.

A tak projekt Terafab má za svoju azda jedinú úlohu spojiť upadajúci automobilový biznis s veľmi populárnou a extrémne lukratívnou témou umelej inteligencie a jednoducho sa zviesť na vlne prichádzajúceho obrovského finančného úspechu sesterskej vesmírnej spoločnosti SpaceX.

Samotný Musk dokonca počas podujatia sčasti priznal, že jeho nedávny projekt xAI nebol od začiatku vôbec správne postavený a napokon musel byť celý narýchlo zachránený práve fúziou so spoločnosťou SpaceX.

Ak sa dôkladne a racionálne pozrieme na Muskovu veľmi bohatú históriu podobných veľkých sľubov, je nad slnko jasnejšie, že ohlasované obrovské výrobné kapacity a predovšetkým ním prezentované konkrétne časové odhady nebudú zaručene nikdy splnené. Nikdy. Ani keby do Terafab teraz nalial všetko svoje papierové bohatstvo.