Spoluzakladateľ spoločnosti Intel, Gordon Moore, sa narodil 3. januára 1929 v kalifornskom San Franciscu. Zomrel minulý týždeň, 24. marca 2023, vo veku 94 rokov.
Práve podľa neho je pomenovaný Moorov zákon hovoriaci o tom, ako rýchlo sa bude zdvojnásobovať zložitosť integrovaných obvodov. Už pred 58 rokmi predpovedal, že výpočtový výkon v čipoch bude kontinuálne rásť.
V roku 1956 začal Gordon Moore pracovať v Shockley Semiconductor Laboratory. Spoločnosť práve založil William Shockley, spoludržiteľ Nobelovej ceny za vynález tranzistora. V inštitúte však vládol chaos a po roku a pol Moore spolu s ďalšími nespokojencami odišli a založili Fairchild Semiconductor Corporation. V roku 1968 Moore spolu s Robertom Noyce opustil Fairchild a založil spoločnosť NM Eletronics, ktorá sa neskôr premenuje na legendárny Intel Corporation.
Moorov zákon
„Zákon“ autor pôvodne uverejnil v časopise Eletronics v roku 1965. Moore bol požiadaný o článok, v ktorom by odhadol vývoj v odvetví na desať rokov dopredu. Predpokladal, že zložitosť integrovaných obvodov sa zdvojnásobuje každých 18 mesiacov, pričom cena ostáva konštantná. Dlhé roky to fungovalo, no Moore svoj zákon postupne upravoval, aby čo najviac odrážal realitu.
Aj v súčasnosti v mnohých aspektoch platí. Nárast tranzistorov na čipe sa v priebehu času spomalil, ich počet sa zdvojnásobuje zhruba raz za dva roky. Nebude však platiť donekonečna. V budúcnosti nevyhnutne narazí na fyzikálne obmedzenie miniaturizácie dané veľkosťou tranzistorov blížiacich sa veľkosti jednotlivých atómov.
Sám Moore v roku 1995 uznal, že jeho zákon nebude fingovať večne. „Povaha exponenciál je taká, žeich tlačíme mimo limity a následne nastane pohroma“.
Niektorí vedci však vidia limity v zákona ako veľmi vzdialenú budúcnosť. Lawrence Krauss a Glenn D. Starkman dokonca predpokladajú dobu, kedy sa dosiahne absolútny vrchol miniaturizácie na asi 600 rokov. Toto smelé prehlásenia založili na starostlivom odhade schopnosti akéhokoľvek systému na svete (vo vesmíre) spracovávať informácie limitovanými Bekensteinovou hranicou. Reálnejšie sú zrejme predpovede o platnosti Moorovho zákona ešte najbližších 20 až v 40 rokov.
Nech to už bude akokoľvek, aj keď prestane Moorov zákon fungovať, pokrok sa určite nezastaví. Do dverí nám práve strčila nohu umelá inteligencia a rôzne „openai“ platformy, ktoré určite prídu s úplne novým pohľadom a posunú hranice možného. Mimochodom, čo hovorí na Moorov zákon CharGPT? Dokedy bude platiť?
Umelá inteligencia tvrdí, že „nie je presne známe, kedy Mooreov zákon prestane platiť, ale platí, že v priebehu nasledujúcich rokov sa jeho platnosť stane neistou“.