Stúpajúce hladiny morí, ktoré môžu zaplaviť nízko položené pobrežné mestá napríklad v Holandsku, sú len jedným z problémov globálneho otepľovania. Podľa najnovšej správy Európskej vesmírnej agentúry ESA, spôsobuje znižovanie hrúbky ľadu pozdĺž antarktického ľadového šelfu dokonca deformácie gravitačného poľa Zeme. Dokazujú to merania satelitu GOCE.
Satelit GOCE (Gravity Field and Steady-State Ocean Circulation Explorer) je projektom ESA, ktorého úlohou je presná mapa gravitačného poľa Zeme. Zem nie je mŕtva kamenná guľa rútiaca sa vesmírom, ale ukazuje sa, že žije vlastným a dynamickým životom. Geológovia, seizmológovia, alebo vulkanológovia o tom vedia svoje. Keďže je zloženie zemskej kôry (a zrejme aj zemských útrob) nehomogénne, na rôznych miestach Zeme sa líši aj intenzita gravitačného poľa. S ňou kolíše aj veľkosť gravitačného zrýchlenia od 9,78 do 9,83 m/s2. Gravitačné pole sa však nemení len podľa miesta na zemskom povrchu, ale mení sa aj v čase.
Pozrite si: Vedci majú „vesmírny recept“ proti globálnemu otepľovaniu
Sonda GOCE zistila, že jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú zmenu gravitácie je aj topenie polárnych ľadovcov v Antarktíde a v Arktíde. Premenu ľadu na tekuté skupenstvo sprevádzajú také veľké presuny hmoty, že ovplyvňujú aj gravitáciu. Hoci ide o relatívne malé odchýlky, podľa vedcov môžu v niektorých prípadoch narušiť stabilitu zemskej kôry a podporiť vulkanickú činnosť, alebo zemetrasenia.
Tvar gravitačného geoidu Zeme podľa sondy GOCE.
Už iný satelit ESA – CryoSat – zistil, že ľadovec v západnej Antarktíde ubúda tempom, ktoré sa každoročne od roku 2009 strojnásobuje. Objem ľadu na kontinente sa od roku 2011 znížil o 125 kubických kilometrov, informoval portál GIZMODO. Vedci sa obávajú, že topenie južných polárnych ľadovcov je už nezvratné a radikálne ovplyvní nielen miestny, ale aj globálny ekosystém.
Nuž, možno bude „veselo“, hlavne na tichomorských atoloch a pobrežiach s nízkou nadmorskou výškou, ktoré môžu byť zaplavené. Ale nebude to v histórii Zeme prvý krát. Boli časy, keď bolo v Antarktíde, aj v Arktíde minimálne mierne klimatické pásmo, rástli tam stromy a žili mnohé veľké zvieratá. Takéto zmeny klímy môžu okrem skleníkových plynov súvisieť aj s precesiou zemskej osi, ktorou sa mení sklon zemského povrchu voči Slnku. Inak povedané dochádza pritom k posunu zemských pólov.
Ak k takémuto stavu dôjde v relatívne krátkom období niekoľkých desaťročí, je dobré sa na zmenu klímy pripraviť. V opačnom prípade nás príroda hravo „dá do poriadku“ aj so všetkou našou vyspelou technikou a technológiou.
Zdroj: GIZMODO, foto: ESA