Pozrite si
Misia, ktorá sa podľa SpaceX uskutoční koncom roka 2024, zavedie astronautov prvýkrát v histórii kozmonautiky na polárnu orbitálnu dráhu okolo Zeme, kde štvorčlenná posádka amatérskych astronautov strávi vo vesmíre 3 až 5 dní.
Súkromnú misiu Fram2, ktorá poletí v kozmickej lodi Crew Dragon priamo nad severným a južným pólom povedie (a zaplatí) podnikateľ v oblasti kryptomien Chun Wang. Tento rodený Číňan má maltské občianstvo, ale žije v rôznych krajinách sveta. Jeho nadšenie pre polárne oblasti spôsobilo, že sa často zdržiava aj na nórskom súostroví Svalbard (Špicbergy).
Obsah pokračuje pod reklamou
Pôjde už o 6. súkromnú misiu kozmickej lode Crew Dragon po troch misiách Axiom Space k ISS (tretia letela 18. januára 2024) a misiách Inspiration4 a Polaris Dawn (tá poletí možno na konci augusta) s podnikateľom Jaredom Isaacmanom. Troj- až päťdňová misia Fram2 je načasovaná tak, aby preletela nad Antarktídou v blízkosti letného slnovratu na južnej pologuli, aby sa zabezpečilo maximálne osvetlenie. Vychádza to teda na konci 2. dekády decembra.
Polárna dráha nie je pre lety s ľudskou posádkou využívaná a existujú na to dosť dobré dôvody. Polárne oblasti Zeme sú totiž najmenej chránené jej magnetickým poľom a koncentruje sa tam tok nabitých častíc nielen zo slnečného vetra, ale aj z galaxie. Pre posádku to bude znamenať riziko zvýšenej radiačnej záťaže, aj keď pri niekoľkodňovom lete to nebude dramatické.
Posádka Fram2 zľava doprava: Eric Philips, Jannicke Mikkelsen, Chun Wang a Rabea Rogge.
K Wangovi sa na misii pripojí posádka medzinárodných dobrodruhov: Nórka Jannicke Mikkelsen, veliteľka lode, Austrálčan Eric Philips, pilot, a Nemka Rabea Rogge, špecialistka misie. Pre každého člena posádky to bude prvý vesmírny let.
Názov misie Fram2 odkazuje k nórskej polárnej výskumnej lodi Fram, ktorá v rokoch 1893 až 1912 pomáhala prieskumníkom prvýkrát dosiahnuť arktické a antarktické oblasti Zeme. Na programe misie sú rôzne experimenty v spolupráci so SpaceX, zamerané na lepšie porozumenie účinkom kozmického letu na ľudský organizmus, vrátane prvého röntgenového snímku človeka urobeného vo vesmíre. Posádka vykoná aj niektoré fyzikálne pozorovania, napr. javov podobných polárnej žiare. Bude študovať zelené záblesky a fialové pásy kontinuálnych emisií príbuzných s javom známym ako STEVE (Strong Thermal Emission Velocity Enhancement), ktorý bol nameraný vo výške približne 400 – 500 km.
Let sa uskutoční v lodi Crew Dragon Endurance, ktorá bude pri svojom 4. nasadení vybavená panoramatickou kopulou použitou aj pri misii Inspiration4. Po štarte z rampy LC-39A v Kennedyho vesmírnom stredisku, alebo neďalekej rampy LC-40 na kozmodróme CCSFS (Cape Canaveral Space Force Station) sa loď vydá neobvyklým južným smerom a vystúpi na obežnú dráhu vo výške 425 až 450 km so sklonom 90°, pričom bude prelietavať nad oboma zemskými pólmi.
Doteraz najvyšší sklon dráhy dosiahol 65° v roku 1963 pri lete lode Vostok 6 s prvou kozmonautkou sveta Valentinou Tereškovovou na palube.
Za posledné štyri roky SpaceX vypustila trinásť vesmírnych misií s ľudskou posádkou, pri ktorých bezpečne lietalo 50 astronautov na obežnú dráhu Zeme a späť a vytvorila nové príležitosti pre dopravu na ISS aj vesmírnu turistiku. Je teda o „niekoľko dĺžok“ vpredu pred konkurenciou Boeingu, ktorý sa pri väčšej dotácii od NASA a rovnakej štartovacej čiare stále pasuje s technickými problémami svojej kozmickej lode Starliner. Astronauti Butch Wilmore a Sunita Williams pri testovacom lete uviazli na ISS a späť na Zem možno poletia až o niekoľko mesiacov v lodi Crew Dragon.
Zdroj