Mapa slobody internetu: Slovensko je medzi lídrami, Rusko či Čína na konci

Internet sa často tvári ako univerzálny priestor bez hraníc, no realita je oveľa menej romantická. Kým v niektorých krajinách ľudia bez väčších obáv používajú sociálne siete, VPN služby či komunikujú o politike, inde môže aj obyčajný príspevok znamenať problém s úradmi, pokutu alebo dokonca väzenie.

Spoločnosť Cloudwards sa v novej analýze pozrela na to, kde je online priestor najslobodnejší a kde naopak pod najtvrdšou kontrolou.

Výsledkom analýzy je celosvetová mapa, na ktorej sa vedľa seba ocitli severské demokracie, menšie európske štáty aj krajiny, kde je prístup k globálnemu internetu skôr výsadou než samozrejmosťou. V rebríčku hodnotenia slobody na internete sa Slovensko zaradilo medzi úplnú špičku. Zároveň však rebríček pripomína, že sloboda internetu nie je raz navždy vyriešená téma ani v krajinách, ktoré si doteraz viedli dobre.

Autori hodnotili krajiny podľa štyroch oblastí: dostupnosť torrentov, obsahu pre dospelých, politického a občianskeho obsahu a prístupnosť VPN služieb. V každej kategórii sledovali, či je obsah plne dostupný, len obmedzený alebo úplne zakázaný. Na základe toho následne vypočítali výsledné skóre na škále od 1 do 100. Čím vyššie číslo, tým slobodnejší internet v danej krajine.

Najvyššie skóre internetovej slobody, spoločne 92 bodov, získalo celkovo jedenásť krajín. Do tejto skupiny sa dostali Belgicko, Kostarika, Dánsko, Fínsko, Island, Lichtenštajnsko, Nový Zéland, Nórsko, Slovensko, Surinam a Východný Timor. Ide o pestrú zostavu naprieč štyrmi kontinentmi, no spoločným menovateľom je minimálna miera online obmedzení pri bežnom používaní internetu.

Slovensko sa zaradilo medzi štáty, kde sú bez zásadných prekážok dostupné sociálne siete, obsah pre dospelých, VPN služby aj politické a občianske vyjadrovanie na internete. Inými slovami, slovenský používateľ sa v online priestore pohybuje v prostredí, ktoré je v medzinárodnom porovnaní veľmi otvorené. Výnimkou je len oblasť torrentov, kde sa aj v liberálnych krajinách stretávame s právnymi obmedzeniami súvisiacimi s autorskými právami.

Práve torrenty sa podľa autorov ukázali ako najčastejšie obmedzovaná kategória na svete. Nejde pritom o úplne prekvapivé zistenie. Aj štáty, ktoré inak patria k lídrom internetovej slobody, dlhodobo zasahujú proti stránkam spájaným so šírením pirátskeho obsahu.Vysoké skóre v rebríčku teda automaticky neznamená úplne bezbrehý internet, ale skôr prostredie s relatívne malým množstvom štátnych či systémových zásahov.

Na opačnom konci rebríčka je Severná Kórea s nulovým skóre. Tam má prístup ku globálnemu internetu iba úzka skupina režimom preverovaných ľudí a väčšina obyvateľov je odkázaná na vnútroštátny intranet Kwangmyong. Veľmi nízko sa umiestnili aj Rusko, Pakistan, Irán a Čína, ktoré získali len 4 body. V týchto krajinách nie je žiadna z hodnotených oblastí plne dostupná a štátne zásahy do online priestoru sú bežnou súčasťou fungovania internetu.

Cloudwards v správe pripomína, že dôvody cenzúry sa vo svete líšia. Niekde sa argumentuje ochranou pred nenávistnými prejavmi či dezinformáciami, inde je hlavným cieľom kontrola politickej diskusie a potláčanie nesúhlasu. V najreštriktívnejších režimoch slúžia blokovanie obsahu, monitoring komunikácie a obmedzovanie platforiem ako nástroj na udržiavanie oficiálneho naratívu. Dôsledky pritom môžu byť rôzne, od pokút až po zatýkanie.

Zaujímavé je aj porovnanie veľkých a technologicky rozvinutých štátov. Spojené štáty dosiahli 64 bodov, teda výsledok skôr v strede poľa. Spolu s nimi sa v tejto zóne ocitli napríklad Južná Afrika, Japonsko či Austrália. Veľká Británia dopadla ešte slabšie s 52 bodmi a Južná Kórea získala 32 bodov. Rebríček tak naznačuje, že technologická vyspelosť sama osebe negarantuje vysokú mieru internetovej slobody.

V Európe je situácia vo všeobecnosti priaznivá, no ani tu nie je obraz úplne bezchybný. Sedem z jedenástich najlepšie hodnotených krajín pochádza práve z Európy, čo potvrdzuje silnú pozíciu regiónu v oblasti občianskych práv a slobody prejavu. Zároveň však autori upozorňujú, že viaceré európske štáty boli označené ako „obmedzené“ pri politickom a občianskom prejave online. Aj na kontinente s relatívne otvoreným internetom teda existujú tlaky, ktoré sa môžu dotýkať verejnej diskusie.

Osobitnú pozornosť si pýta Bielorusko, ktoré je jedinou európskou krajinou v skupine štátov s veľmi slabou internetovou slobodou. Aj keď tam niektoré veľké platformy zostávajú dostupné, štát ich podľa správy obmedzuje najmä počas volieb a napätých politických období. Kritické názory sú rizikové a blokovanie webov vrátane ľudskoprávnych stránok nie je výnimočné.