Pozrite si
Superpočítače nikdy nie sú dosť rýchle na to, aby dokázali zvládnuť množstvo náročných úloh, ktorými by ich vedci (a nielen oni) dokázali zahrnúť. Tajomstvá vesmíru, mikrosveta, úlohy z medicíny, ale aj modelovanie v ekonomike a vojenskej oblasti, sú len niektoré z oborov, ktoré dokážu vyťažiť z výpočtového výkonu superpočítačov maximum.
Nová technológia aktivovania elektrónov môže priniesť počítače až 100 000 krát rýchlejšie, ako tie dnešné. Tím výskumníkov zahŕňajúci inžinierov z University of Michigan verí, že našiel spôsob, ako tento cieľ dosiahnuť za použitia extrémne krátkych laserových impulzov.
Vedci demonštrovali metódu riadenia pomocou femtosekundových ( 1 fs = 10−15 sekundy) pulzov svetla, ktoré môže rýchlo a efektívne pohybovať elektrónmi. Vedci z Michiganu tvrdia, že je to krok smerom k „Lightwave“ („svetelnej“) elektronike a ku kvantovým počítačom.
V súčasných počítačoch sa niektoré z elektrónov pohybujúcich sa v polovodičov zrážajú a uvoľňujú energiu vo forme tepla. To nie je pri výpočtoch príliš efektívne. Výskumníci použili kryštály gálium selenidu ako polovodič a svietili na ne krátkymi laserovými impulzmi.
Tieto impulzy dokázali posunúť elektróny na vyššiu energetickú hladinu. Pri ich návrate z vyšších energetických hladín vysielali znovu krátke impulzy. Tieto extrémne krátke pulzy môžu byť použité k rýchlemu čítaniu a zápisu informácie vo vzťahu k elektrónom.
Aby to však bolo možné, musíme byť schopní impulzy ovládať. Vedci zistili, že zmena orientácie kryštálov im umožnila kontrolovať, kde sa elektróny pohybujú a kam smerujú.
Femtosekundové impulzy sú dostatočne rýchle, aby zachytili elektrón medzi uvedením do excitovaného stavu a zostupom z tohto stavu. Môžu byť preto potenciálne použité pre kvantové výpočty s využitím excitovaných stavov elektrónov ako qubity.
Podľa vedcov ide o nádejnú technológiu a neskrývajú nadšenie, zároveň však priznávajú, že od jej zavedenia do praxe ju ešte delí dlhá cesta. To ale pri kvantových počítačoch nie je novinkou.
Zdroj