Vedci z Cornellovej univerzity skonštruovali kompletného robota s mikroskopickými rozmermi. Zmestí sa kdekoľvek do ľudského tela. Raz bude možno prúdiť v krvnom obehu a dohliadať na naše zdravie.
V roku 1959 predniesol fyzik Richard Feynman, študent z Cornell University, svoju preslávenú prednášku Na dne je dosť miesta. Opísal v nej príležitosti na miniaturizáciu rôznych technológií (od strojov až po počítačové čipy) s neuveriteľne malými rozmermi.
Vedci z Cornellovej univerzity nedávno popísali, ako vytvorili prvé mikroskopické roboty z polovodičových komponentov. Vďaka nim ich môžeme ovládať štandardnými elektronickými signálmi. Sú približne rovnako veľké ako paramecium (paramecium je dobre preštudovaný jednobunkovec, protozoán, podobný amébe).
Samotné roboty majú hrúbku len 5 mikrónov. Široké sú 40 a dlhé od 40 do 70 mikrónov v závislosti od konštrukcie. „Mozog“ a telo pozostávajú z kremíkového fotovoltaického obvodu, zatiaľ čo nohy sú vyrobené z štyroch elektrochemických pohonov. Roboty poskytnú šablónu na vytváranie zložitejších verzií, ktoré využívajú inteligenciu na báze kremíka.
Chôdzu robotov vyvinul profesor Itai Cohen v spolupráci s Paulom McEuenom a Marcom Miskinom. Cohen touto prácou nadväzuje na svoj predchádzajúci výskum. Venoval sa mikroprocesorovom inšpirovaných mikro-origami, dokázal prekonať veľkú prekážku – nedostatok „akčného systému v mikrometrickom meradle, ktorý by sa bezproblémovo integroval do spracovania polovodičov a reaguje na štandardné elektronické riadiace signály“.
Nohy sú vrstvené z pásov platiny silných atómov, na jednom konci majú titánový uzáver. Keď je platina vystavená elektrickému náboju, záporne nabité ióny ho neutralizujú. Toto vstrebanie spôsobí ohnutie platinovej nohy, ktorá je dostatočne tenká, aby sa nezdeformovala pod tlakom opakovaných ohybov.
„V súvislosti s mozgom robota existuje zmysel, v ktorom iba berieme existujúcu polovodičovú technológiu a robíme ju malou,“ vysvetlil McEuen pre Cornell Chronicle. „Ale nohy predtým neexistovali. Neboli k dispozícii žiadne malé, elektricky aktivovateľné akčné členy, ktoré by ste mohli použiť. Museli sme ich vymyslieť a potom ich kombinovať s elektronikou.“
„Aj keď sú tieto roboty svojou funkciou primitívne – nie sú príliš rýchle, nemajú veľa výpočtových schopností – inovácie, ktoré sme vyvinuli, aby sme im zaistili kompatibilitu so štandardnou výrobou mikročipov, otvárajú dvere k tomu, aby boli tieto mikroskopické roboty inteligentné, rýchle a ľahko vyberateľné“, dodáva Cohen.
Roboty sú vyrábané pomocou rovnakej výrobnej metódy ako polovodiče, môžu byť teda sériovo produkované v masovom objeme. Paralelne je to asi milión robotov na 4-palcovú kremíkovú dosku.
Vedci predpovedajú, že raz roje takýchto robotov budú plávať v ľudskom tele. Prejdú telesnými tekutinami, vyčistia povlaky, zrekonštruujú cievy. Ak to má pomôcť zdraviu a lepšej starostlivosti o chorých ľudí, prečo nie?