Pozrite si
V týchto dňoch sa v médiách objavila informácia o výzve Amnesty International k výrobcom elektroniky a k automobilkám, aby preverovali pôvod používaných surovín. Cieľom je vylúčiť suroviny, na ťažbe ktorých sa v Demokratickej republike Kongo (DRC) podieľajú deti – či už dobrovoľne, alebo v rámci nútenej práce. Správa sa konkrétne týka kobaltu, v ťažbe ktorého je bývalý Zair svetovou veľmocou zhruba s 50-percentným podielom. Kobalt používajú technologické spoločnosti ako súčasť Li-ion batérií .
Amnesty International v spolupráci s úradom pre dohľad nad prírodnými zdrojmi v Afrike (African Resources Watch / Afrewatch) zistila, že firmy ako Apple, Huawei, Lenovo, Microsoft, Samsung, alebo Sony využívajú v batériách svojich smartfónov a tabletov aj kobalt z nelegálnych baní v Kongu. V nich pracujú aj deti, často už od veku sedem rokov, pričom pri otrockej práci im hrozí rad nebezpečenstiev, vrátane úmrtia.
Čínska stopa
Podľa Afrewatch kobalt vyťažený v nelegálnych baniach sa predáva spoločnosti Congo Dongfang Mining, vlastnenej čínskou ťažobnou spoločnosťou Huayou Cobalt. Čínske firmy sú v Afrike aktívne v mnohých oblastiach, vrátane ťažby surovín a investičnej výstavby. Amnesty International analýzou dokumentov vystopovala dodávateľský reťazec od ťažby a spracovania kobaltu, až po jeho dodávky trom výrobcom komponentov batérií v Číne a v Južnej Kórei.
Aj keď firmy tvrdia, že majú prísnu kontrolu dodávateľov z hľadiska využívania detskej práce, v skutočnosti nedokážu zistiť pôvod kobaltu v batériách vyrobených dodávateľským spôsobom, najčastejšie v Číne. Podľa UNICEF je v Kongu zamestnaných v baniach vyše 40-tisíc detí.
Kongo je ťažko skúšanou krajinou. Druhá vojna v Kongu si v rokoch 1998-2004 vyžiadala najviac obetí od 2. svetovej vojny (3,8 milióna). Takmer rovnaký počet ľudí však odvtedy zahynul v dôsledku hladu, nemocí a útokov militantných skupín. Napriek tomu je táto na nerasty bohatá krajina bez škrupúľ využívaná aj najbohatšími high-tech firmami z Európy, Ázie a Ameriky. Nedeje sa to len dnes a nejde len o kobalt.
Kobalt nie je prvý
Už v roku 2010 natočil dánsky dokumentarista Frank Piasechi Poulsen šokujúce svedectvo „Krv v mobile“ o zneužívaní otrockej práce dospelých aj detí v Kongu pri ťažbe vzácnej kovovej rudy coltan. Kongo má odhadom štyri pätiny svetových zásob coltanu. Jeho cennými zložkami sú kovy niób a tantal, využívané v pokročilých technológiách. Tantal sa používa aj pri výrobe kondenzátorov pre mobilné telefóny.
Rovnako, ako ukázal spomínaný dokument, firmy majú v prípade kobaltu, tak ako pri tantale často problém preukázať bezpečnosť pôvodu materiálov. Vzhľadom na rešpektovanie pravidla „peniaze nesmrdia“, je možné pochybovať aj o úprimnosti snahy niektorých veľkých firiem dôsledne pôvod surovín dosledovať a voči dodávateľom uplatňovať striktné pravidlá. Svojím ignorantstvom tak firmy, rovnako ako my, spotrebitelia, podporujú utrpenie obyvateľov chudobných krajín. Je preto namieste zamyslieť sa a možno pred kúpou zvážiť aj iné, než len technické a cenové parametre výrobku. Dánsky dokument je možné vidieť aj na YouTube:
https://www.youtube.com/watch?v=fhr4Gxb1nq0
Zdroj