Pozrite si
Začnime jedným z už splnených cieľov. Minulú nedeľu (19.1.2020) kozmonautika úspešne „odškrtla“ na kozmodróme Cape Canaveral test záchranného systému kozmickej lode SpaceX Crew Dragon. V rámci testu bola plánovane zničená nosná raketa Falcon 9.
Išlo o takzvaný In-Flight Abort Test potrebný pre certifikáciu pilotovanej lode. V čase T+1:26 min bol spustený záchranný systém a loď Crew Dragon sa pomocou vlastných motorov SuperDraco oddelila od nosnej rakety. Deväť minút po štarte loď s dvoma figurínami kozmonautov na palube úspešne pristála na padákoch na hladine Atlantiku.
Frekventovaná doprava k ISS
Na včerajšej tlačovej konferencii riaditeľ SpaceX Elon Musk uviedol, že prvý pilotovaný let Crew Dragonu k ISS sa uskutoční v 2. kvartáli tohto roku. Oproti pôvodným očakávaniam, ktoré rátali s pilotovaným letom už v roku 2019, ide o sklz. Ale SpaceX má stále náskok oproti Boeingu, ktorý nesplnil hneď prvú úlohu certifikačného procesu. Jeho loď Starliner v rámci bezpilotného letu kvôli chybe nedoletela k ISS.
Napriek tomu optimisti veria, že SpaceX, aj Boeing okrem skúšobných pilotovaných letov k ISS stihnú do konca roku aj prvé ostré lety s pravidelnou posádkou.
Zatiaľ ľudí dopravujú na Medzinárodnú vesmírnu stanicu len ruské Sojuzy. K ISS by mali letieť v apríli (Sojuz MS-16) a v októbri (Sojuz MS-17). Na palube Sojuzu MS-17 by mala byť trojica ruských kozmonautov, ale ak sa nepodarí včas „zaradiť do grafikonu“ Crew Dragon, je možné, že si NASA rezervuje letenku pre svojho kozmonauta.
Okrem pilotovaných letov zamieri k ISS a späť na Zem aj niekoľko nákladných lodí.
Naplánované sú štyri misie ruských lodí Progress (MS-14 v apríli, MS-15 v júli, MS-16 v októbri a MS-17 v decembri), dvoch nákladných lodí SpaceX Dragon – v marci CRS-20 a v auguste CRS-21, dvoch nákladných lodí Cygnus od spoločnosti Northrop Grumman Innovation Systems – vo februári NG-13 a v októbri NG-14 a v máji má k ISS letieť aj nákladná loď HTV-9 japonskej agentúry JAXA.
Zažijeme ofenzívu vesmírneho internetu?
Je pravdepodobné, že minimálne SpaceX, ktorá je už svetovou jednotkou v počte prevádzkovaných „živých“ satelitov, spustí tento rok prvú fázu služieb svojej siete Starliner. Aktuálne už vyniesla na obežnú dráhu 180 družíc tejto siete a na 22. januára chystá vypustiť ďalšiu várku 60-tich satelitov.
Na rok 2020 SpaceX plánuje 20 štartov rakety Falcon 9 len pre účely budovania tejto siete, takže počet aktívnych družíc Starlink zrejme presiahne 1200 a prví zákazníci z USA a Kanady už budú môcť surfovať po novom.
Podobné, aj keď rádovo skromnejšie ambície má aj konkurenčná OneWeb. Táto spoločnosť chce v roku 2020 vypustiť viac ako 300 telekomunikačných družíc a spustiť služby.
SpaceX bude pracovať okrem pilotovaných letov s Crew Dragonom a budovania siete satelitného internetu aj na ďalšej svojej priorite. Tou je vývoj systému Super Heavy – Starship pre lety do vzdialenejšieho vesmíru, vrátane pilotovaných letov na Mesiac a na Mars. Tých sa síce ešte v roku 2020 nedočkáme, ale letových testov možno áno.
Na Mesiac, na Mars, aj k Slnku
Mesačné misie Indie (Chandrayaan 2) aj Izraela (Beresheet) skončili v roku 2019 nezdarom, na rozdiel od čínskeho lunochodu Yutu 2, ktorý dosiahol rekord „lunárnej dlhovekosti“ na odvrátenej strane Mesiaca.
Čína plánuje koncom roku pomocou rakety Dlhý pochod 5 vyslať na Mesiac sondu Chang’e 5, ktorá by mala odobrať a na Zem dopraviť vzorky mesačnej horniny.
V poslednom štvrťroku chce zložiť po nezdarenej misii reparát aj India s projektom Chandrayaan 3. Takisto, ako vlaňajšia neúspešná misia, má vysadiť na Mesiaci pristávací modul, aj lunochod.
Naozajstnú ofenzívu však kozmonautika chystá na Marse. Počas štartového okna 17. až 25. júla majú odštartovať na Mars hneď štyri vesmírne sondy. NASA, ktorá má na marsovskom povrchu rover Curiosity a lander InSight, vyšle 17. júla z Mysu Canaveral pomocou rakety Atlas V ďalší marsochod Mars 2020. (Rover Opportunity prestal komunikovať 10. júna 2018 počas prachovej búrky po viac ako štrnásťapolročnom pôsobení na Marse.)
Mars 2020 pripraví vzorky tamojšej horniny, ktoré by mala niektorá z budúcich misií vyzdvihnúť a dopraviť na Zem. Rover ponesie aj testovací vrtuľník, ktorý sa pokúsi lietať v riedkej atmosfére Marsu.
Okrem toho bude rover pátrať aj po stopách minulého, či nebodaj súčasného života, podobne ako rusko-európsky projekt ExoMars 2020 s plánovaným štartom z Bajkonuru 25. júla. Na Mars dopraví pristávaciu plošinu a malý rover Rosalind Franklin
Ambície v oblasti marsovského prieskumu má aj Čína. Z kozmodrómu Wenčang má 23. júla štartovať raketa Dlhý pochod 5 s misiou HX-1 (Huoxing). Bude pozostávať zo satelitu a roveru. V prípade úspechu to bude prvé pristátie čínskej sondy na Marse.
Marsovskú premiéru chcú absolvovať aj Spojené Arabské Emiráty s misiou Hope (Al-Amal). V tomto prípade nie je súčasťou projektu pristátie na červenej planéte, ale „len“ uvedenie družice na obežnú dráhu. Do vesmíru ju dopraví japonská raketa H-IIA.
Európska agentúra ESA v spolupráci s NASA vyšle z Floridy prostredníctvom rakety Atlas V k Slnku misiu Solar Orbiter. Tá bude v spolupráci s existujúcou sondou Parker Solar Probe podrobne skúmať vnútornú heliosféru a slnečný vietor.
Show pokračuje
Kozmonautika v roku 2020 chystá okrem už spomenutých aj množstvo ďalších udalostí a určite sa dočkáme aj viacerých technologických míľnikov. Na našich stránkach vás o nich budeme informovať.
V súvislosti s návratom ľudí na Mesiac v rámci projektu Artemis budeme sledovať pokrok vo vývoji a testovaní ťažkej rakety SLS a kozmickej lode Orion pod taktovkou NASA. S tým súvisí aj výstavba orbitálnej stanice Mesiaca Gateway, z ktorej sa už stáva medzinárodný projekt, podobne ako v prípade ISS.
O Mesiaci a budovaní orbitálnej stanice Zeme uvažujú aj súkromné spoločnosti a čínska vládna agentúra CNSA, takže o zaujímavé momenty určite nebude núdza.