Podľa súboru ôsmich licencií, ktoré americký FCC udelil 30. augusta SpaceX, spoločnosť plánuje v roku 2019 ešte štyri štarty rakiet so satelitmi Starlink na palube. Pripoja sa tak k úvodnému štartu z 23. mája tohto roku, ktorý zaujal širokú verejnosť, aj odborníkov.
Pripomeňme, že išlo o prvú várku šesťdesiatich telekomunikačných satelitov, z ktorých chce SpaceX vybudovať najväčšiu sieť satelitného internetu s globálnym pokrytím.
Pamätáte sa ešte na „kozmický vláčik“, keď sa v máji flotila satelitov Starlink rozvinula do akejsi karavány a vytvorila na nočnej oblohe reťazec svetelných bodov? SpaceX dnes o tomto štarte hovorí ako o beta teste a prvú sériu satelitov označuje ako „v0.9“.
Aké sú výsledky tohto (aj cenovo) náročného testu? Za posledné tri mesiace sa 50 zo 60 satelitov Starlink vypustených v máji dostalo na svoje finálne kruhové dráhy LEO vo výške asi 550 km. SpaceX na konci júna potvrdila, že dva funkčné satelity boli úmyselne „deorbitované“ na testovanie postupov na riešenie problémov v podobných situáciách a ďalšie tri satelity čiastočne zlyhali. Na základe informácií SpaceX z 28. júna nie je jasné, či sa s touto trojicou úplne prerušila komunikácia a stali sa neovládateľnými.
Okrem toho ďalších päť satelitov skončilo na polceste medzi základnou obežnou dráhou vo výške asi 440 km a operačnou orbitou vo výške 550 km. Z celkového počtu 60 vypustených satelitov Starlink tak 50 dosiahlo svoje nominálne operačné dráhy a fungujú podľa plánu (úspešnosť 83%) a spolu 57 družíc prežilo vypustenie do vesmíru.
Rekordman SpaceX
Pre finálnu satelitnú sieť, ktorá má nakoniec dosiahnuť až okolo 12 000 družíc, by bola 17-percentná strata neprijateľná. SpaceX chce ale skúsenosti z ostrého testu zúročiť pri novej generácii družíc. Tie by mali mať aktualizovaný hardvér. Testovanie pomocou prototypov nie je síce v oblasti satelitov obvyklé, ale postup zodpovedá filozofii SpaceX, akú používa aj pri vývoji svojich rakiet a kozmických lodí.
Z udelených licencií FCC STA, ktoré povoľujú spustenie rádiovej komunikácie z vesmíru, vyplývajú aj orientačné termíny štartov štyroch misií: Starlink-1 – 10.októbra, Starlink-2 – 25.októbra, Starlink-3 – 13.novembra a Starlink-4 – 8. decembra.
Skutočné termíny štartov sa môžu síce o niekoľko dní, až týždňov líšiť – v závislosti od reálnych podmienok – ale všetko nasvedčuje tomu, že by sa všetky štyri misie mohli uskutočniť ešte tento rok.
Znamenalo by to, že SpaceX vyšle v priebehu 7 mesiacov do vesmíru viac ako 300 satelitov (5 x 60 satelitov Starlink a niekoľko ďalších satelitov a misií Dragon k ISS navyše).
Ak by sa ale podarilo do konca roku uskutočniť hoci len jediný štart Falconu 9 s nákladom 60-tich družíc Starlink, aj tak by sa SpaceX stala rekordmanom, ktorý ako prvý v jedinom roku dopravil do kozmu viac ako 100 družíc. Pritom nie je reč o miniatúrnych cubesatoch, keďže každý satelit Starlink má hmotnosť takmer štvrť tony.
V Amerike zrejme už budúci rok
Podľa stránky Starlink.com spoločnosti SpaceX bude nová sieť schopná začať poskytovať služby zákazníkom v severných častiach USA a v južných oblastiach Kanady už po uskutočnení šiestich štartov (vypustení 360 satelitov). Ak všetko pôjde podľa plánu, tento stav by mohla SpaceX docieliť už v prvých mesiacoch roku 2020.
„Obmedzené globálne pokrytie osídleného sveta“ by malo byť k dispozícii po 24 štartoch nosných rakiet a umiestnení 1440 satelitov na obežných dráhach. Navyše SpaceX sa domnieva, že môže dramaticky urýchliť pokrytie konšteláciou Starlink pomocou relatívne jednoduchej úpravy.
Modifikácia by ponechala bez zmeny sklon (uhol obežnej dráhy vzhľadom na zemskú os), orbitálnu nadmorskú výšku, aj počet satelitov a štartov, ale upravila by orbitálne roviny satelitov Starlink tak, aby vznikol trojnásobok „jazdných pruhov“.
Podľa SpaceX by tak bolo možné až o polovicu znížiť počet štartov potrebných na dosiahnutie danej úrovne pokrytia. Satelitná konštelácia Starlink by potom mohla dosiahnuť svoj počiatočný prevádzkový stav až dvakrát rýchlejšie.
Konkurencia hodlajúca taktiež budovať globálne pokrytie satelitným internetom síce nezaháľa, ale OneWeb, Blue Origin a ďalší záujemcovia zrejme za SpaceX zaostanú o pár „konských dĺžok“.