NASA vyslala na hranice slnečnej sústavy už niekoľko sond, pričom nie vždy platí pravidlo „Kto skôr príde, ten skôr melie“. Hoci bol Pioneer 10 prvým priekopníkom vyslaným v roku 1972 za hranicu vonkajších planét, nie je na čele pelotónu. Sonda Voyager 1 vypustená 5. septembra 1977, teda o päť a pol roka neskôr, predbehla 17. februára 1998 Pioneer 10 a stala sa najvzdialenejším objektom od Slnka, ktorý vytvoril človek. Stalo sa tak vo vzdialenosti 69,419 astronomických jednotiek (AU). Voyager 1 sa pohybuje rýchlosťou o 1 AU/rok rýchlejšie ako Pioneer 10.
Počas svojej misie Voyager 1 úspešne zdokumentoval Jupiter, Saturn a ich mesiace a v súčasnosti sonda študuje heliopauzu a výplň medzihviezdneho priestoru. Keďže má ako zdroj energie termočlánky poháňané rádionuklidmi, stále dokáže pracovať a komunikovať so Zemou.
V lete roku 2012 sonda dosiahla hranice heliosféry vo vzdialenosti zhruba 120 AU, alebo 18 miliárd km, čo vedci dedukovali z prístrojových údajov. V máji 2012 zaznamenali zvýšenie množstva kozmických lúčov, dopadajúcich na sondu, prevyšujúce slnečný vietor. Voyager sa tak stal prvým objektom vyrobeným človekom, ktorý opustil hlavnú časť Slnečnej sústavy. Jej teoretický okraj predstavovaný Oortovým oblakom, čo je sférická oblasť ľadových objektov za Kuiperovým pásom, je ale vzdialený až približne 50 000 až 100 000 AU od Slnka. Napriek tomu je Voyager prvou sondou, ktorá sa dostala tak ďaleko a vo svojej misii pokračovala ďalej.
Vzdialenosti solárneho systému v logaritmickej mierke
Neskôr však prišli problémy, hoci neboli počas trvania misie prvé. Prvá vážna porucha nastala na Voyageri 1 vo februári 1978, keď prestala po kalibračných skúškach fungovať otočná plošina s kamerami. Jej nefunkčnosť by prinútila NASA pri snímkovaní otáčať celú sondu. Kvôli tejto poruche sonda nevyfotografovala planétku Medea, ktorú minula vo vzdialenosti 15,9 mil. km. Plošinu sa napokon podarilo opakovaným zapínaním elektromotora rozhýbať.
Po prekonaní heliosféry Voyager 1 začal strácať schopnosť natáčať sa vo vesmíre, čo bol vážny problém. Ak by sa sonda nebola schopná natočiť anténou k Zemi, stratila by schopnosť komunikácie s ňou. Poruchu spôsobilo opotrebovanie orientačných trysiek. NASA sa však pokúsila použiť inú súpravu trysiek, pôvodne určených na korekciu dráhy pri preletoch okolo planét Slnečnej sústavy. Naposledy ich však Voyager 1 použil pri prelete okolo Saturnu v roku 1980. Keď 28. novembra 2017 NASA vyslala signál, aby sa trysky nakrátko spustili, ukázalo sa, že tento scenár funguje. Signál k sonde vtedy vzdialenej takmer 21 miliárd kilometrov „cestoval“ 19 hodín a 35 minút a rovnaký čas NASA čakala na spätnú väzbu od sondy.
Tým sa však dramatické epizódy Voyageru 1 neskončili. Dňa 12. decembra 2023 oznámila NASA komunikačné problémy. Sonda prijímala a vykonávala príkazy zo Zeme, ale neodosielala späť vedecké dáta. Namiesto nich prichádzali len nezrozumiteľné bloky informácií.
Príčinou problému bol jeden z troch palubných počítačov Voyageru 1, systém letových dát FDS (Flight Data System), v ktorom je uložený pracovný softvér modulu, zodpovedný za inžinierske a vedecké dáta zo sondy. Po pokuse o obnovenie kódu sa ukázalo, že poškodenie pamäťového obvodu je nevratné a bolo potrebné nájsť riešenie, využívajúce nepoškodené segmenty pamäte.
Keďže však kapacita operačnej pamäte modulu je len približne 70 kilobajtov a je prakticky celá obsadená, vyžiadala si úprava zostavenie a odladenie nového firmvéru s odstránenými už nepotrebnými časťami a s presunom aktívnych programových rutín mimo poškodený adresový priestor.
Nový kód bol odoslaný 18. apríla 2024. Voyager 1 sa nachádzal vo vzdialenosti asi 24 miliárd kilometrov (160 AU), takže signál z neho putoval na Zem 22,5 hodiny a zo Zeme na sondu rovnako dlho. Po dvojdňovom oneskorení sa potvrdilo, že nový softvér funguje.
Zlatá doštička s informáciami pre prípadných mimozemšťanov, ktorú nesie na palube Voyager 1
Sonda Voyager 1 začala posielať vedecké dáta opäť 19. mája 2024 – prvýkrát od minuloročnej poruchy. Následne Laboratórium Jet Propulsion Laboratory NASA 13. júna oznámilo, že štyri vedecké prístroje sondy Voyager 1 opäť začali odosielať dáta. Kozmický „nezmar“ Voyager 1 je tak opäť v hre.
Najvzdialenejší vyslanec ľudstva však už zrejme nemá pred sebou dlhú životnosť. Vedci predpokladajú, že rádioizotopové termočlánky už možno po roku 2025 nebudú dodávať dostatok energie na prevádzku vedeckých prístrojov. Ak by sa tento scenár potvrdil, napriek tomu by išlo o doteraz najdlhšiu vesmírnu misiu v trvaní 48 rokov.