Koľko vás stojí klimatizácia, keď počas 40°C horúčavy nevypne ani na minútu?

Slovensko zažilo v včera, 29. júna, najhorúcejší deň doterajšieho roka. Teplota na viacerých miestach prekročila 40°C a v Turni nad Bodvou nameralo SHMÚ 41°C.

Takéto počasie vytvorilo ideálne, hoci pre človeka pomerne otrasné podmienky na ďalšie meranie zo série Spotreba domácnosti. Hlavnú klimatizáciu v dome sme nastavili na 23°C a nechali ju zapnutú nepretržite celý deň aj noc.

Článok patrí do série Spotreba domácnosti, v ktorej sledujeme skutočnú spotrebu bežných domácich zariadení, nie hodnoty vypočítané pre dokonale upratané laboratórium.

Naša klimatizačná zostava využíva jednu vonkajšiu multisplitovú jednotku Daikin Bluevolution 2MXM50N, ku ktorej sú pripojené dve vnútorné jednotky. Hlavná Daikin Stylish FTXA42AW ponúka menovitý chladiaci výkon 4,2 kW. Menšia FTXA20AW s výkonom 2,0 kW chladí spálňu a využívame ju najmä večer.

Počas celého včerajšieho dňa (od 00:00 do 24:00 hod.) sme sa sústredili na hlavnú jednotku FTXA42AW. Žiadne krátke schladenie obývačky pred večerou, ale plných 24 hodín prevádzky počas celého dňa, keď slnko opekalo dom od rána do večera. Dnes sme pozreli výsledky a aplikácia Daikin Onecta tejto jednotke určila spotrebu 9,6 kWh. Rovnakú zostavu sme pritom podrobnejšie opísali aj pri predchádzajúcom meraní sezónnej spotreby klimatizácie. 

Hodnota 4,2 kW pri označení klimatizácie neznamená, že zariadenie každú hodinu odoberie 4,2 kWh elektriny. Ide o chladiaci výkon, teda množstvo tepla, ktoré dokáže systém za určitých podmienok odvádzať z interiéru.

Pri samostatnom spojení FTXA42AW s príslušnou vonkajšou jednotkou Daikin uvádza rozsah chladiaceho výkonu od 1,7 do 5,0 kW a menovitú hodnotu 4,2 kW. V multisplitovej zostave však výkon ovplyvňuje spoločná vonkajšia jednotka a prípadná súčasná prevádzka druhej vnútornej jednotky. Vonkajšia 2MXM50N poskytuje menovitý chladiaci výkon 5,0 kW a pri menovitých podmienkach potrebuje elektrický príkon približne 1,25 kW. Samotná vnútorná jednotka spotrebúva hlavne energiu ventilátora a elektroniky, rádovo iba desiatky wattov. Najväčšiu časť účtu vytvára kompresor vo vonkajšej jednotke. 

Klimatizácia funguje ako tepelné čerpadlo. Elektrinu nepremieňa priamo na „chlad“, ale pomocou chladivového okruhu presúva teplo z domu von. Preto dokáže odviesť niekoľko kilowattov tepla pri podstatne nižšom elektrickom príkone.

Hodnotu 9,6 kWh ukázala aplikácia Daikin Onecta. Tá ponúka denný, týždenný a ročný prehľad spotreby a pri multisplitovej zostave dokáže údaje rozdeliť medzi jednotlivé vnútorné jednotky. 

Vonkajšia jednotka však nemá samostatný fyzický elektromer pre každú vnútornú klimatizáciu. Aplikácia počíta spotrebu podľa prevádzkových údajov systému, činnosti kompresora, snímačov a zvoleného režimu. Aj samotné rozhranie upozorňuje, že hodnoty vychádzajú z údajov snímačov a môžu obsahovať odchýlku. 

Výsledok preto nepovažujeme za laboratórne alebo fakturačné meranie s presnosťou na poslednú watthodinu. Na presné overenie by sme potrebovali samostatný elektromer v elektrickom rozvádzači na okruhu vonkajšej jednotky. Pre porovnávanie dní, sezón a prevádzkových nákladov však údaj z aplikácie poskytuje veľmi dobrú orientáciu.

Nonstop neznamená, že kompresor celý deň bežal naplno

Spotreba 9,6 kWh za 24 hodín znamená priemerný elektrický príkon presne 400 W. Klimatizácia teda počas sledovaného dňa odoberala v priemere toľko energie, ako zariadenie s príkonom 400 W zapnuté bez prestávky.

Kompresor však nepracoval 24 hodín s rovnakým výkonom. Počas popoludňajšej horúčavy a pri intenzívnom slnečnom žiarení musel odvádzať podstatne viac tepla ako v noci. Keď sa vonkajšia teplota znížila a dom už dosiahol stabilnejšiu vnútornú teplotu, invertor obmedzil otáčky kompresora aj okamžitý príkon.

Ak by vonkajšia jednotka odoberala stále svoj približne 1,25-kilowattový menovitý príkon, spotrebu 9,6 kWh by dosiahla za necelých 7 hodín a 45 minút. Toto je iba matematické porovnanie. Reálna klimatizácia nestrieda len stav vypnuté a plný výkon, ale plynulo reguluje výkon podľa aktuálnej potreby.

Práve preto môže zostať moderná klimatizácia zapnutá celý deň bez toho, aby 24 hodín míňala energiu podľa maximálneho údaja z technickej tabuľky. Po dosiahnutí potrebnej teploty udržiava stav interiéru s nižším výkonom. Pri extrémnej vonkajšej teplote však musí zároveň bojovať s priebežnými tepelnými ziskami cez steny, strechu, okná, vetranie, ľudí a spotrebiče.

Nie je to málo, no výsledok dáva zmysel

Spotrebu 9,6 kWh nemožno označiť za zanedbateľnú. Predstavuje však výsledok jedného z najnáročnejších dní, aké môže klimatizácia na Slovensku zažiť. Zatiaľ. Vonkajšia teplota sa pohybovala okolo hranice 40°C, nastavená teplota dosahovala 23°C a jednotka sa nepokúšala schladiť iba jednu uzavretú miestnosť.

Chladila otvorený dvojpodlažný priestor domu, pričom developer jej vybral miesto nad schodiskom a mimo hlavnej časti obývačky. Jednoducho povedané, dal ju niekam doprostred a zrejme dúfal, že studený vzduch si už cestu nájde sám. Na pôdoryse možno takéto umiestnenie vyzerá univerzálne. Realita je ale o čosi iná.

Nakoniec pri našej cene elektriny 0,19 € za kilowatthodinu nás celodenné chladenie stálo približne 1,83 €. Za túto sumu sme v dome udržali teplotu približne od 24 do 25°C, hoci slnko zohrievalo osvetlené vonkajšie povrchy stien približne na 50°C.

Výsledok 1,83 € za celý deň preto považujeme za primeraný. Klimatizácia vytvorila v celom dome citeľne príjemnejšie prostredie a udržala približne 24 až 25°C aj počas mimoriadneho tepelného zaťaženia. Bez chladenia by teplota v interiéri pokračovala v raste a zohriate steny, stropy, podlahy aj nábytok by odovzdávali teplo ešte dlho po západe slnka.

Klimatizácia navyše pri chladení odoberá zo vzduchu časť vlhkosti. Aj keď sme počas tohto merania nesledovali presnú relatívnu vlhkosť, suchší vzduch zvyčajne pôsobí pri rovnakej teplote príjemnejšie ako vlhký. Komfort pri 25°C s nižšou vlhkosťou preto môže zodpovedať podstatne chladnejšiemu pocitu než 25°C v nevychladenom dome.

Nevhodné umiestnenie má aj jednu príjemnú stránku

Jednotka nad schodmi nefúka priamo na ľudí sediacich na pohovke alebo pri stole. To znižuje riziko nepríjemného pocitu studeného prievanu. Pri citlivejších ľuďoch býva priamy prúd vzduchu väčší problém než samotná teplota v miestnosti.

Daikin FTXA-AW používa automatický vertikálny a horizontálny pohyb lamiel, 3D prúdenie, Coanda efekt a inteligentný tepelný snímač. Coanda režim vedie studený vzduch viac pozdĺž stropu, aby sa pred klesaním premiešal s teplejším vzduchom v miestnosti. Režim Comfort obmedzuje priame fúkanie na telo a automatická regulácia ventilátora mení množstvo vzduchu podľa potreby. 

Nie všetky inteligentné klimatizácie však rozoznávajú človeka rovnakým spôsobom. Niektoré modely používajú pohybové snímače a cielene presmerujú prúd mimo obsadenej zóny. FTXA-AW pracuje predovšetkým s tepelnou mapou priestoru, tvarovaním prúdenia a komfortnými režimami. Ani pokročilá elektronika však nedokáže napraviť miesto, z ktorého vzduch fyzicky nemá dobrú cestu do všetkých miestností.

Oplatí sa nechať klimatizáciu zapnutú celý deň?

Počas extrémne horúceho dňa dáva plynulá prevádzka zmysel. Klimatizácia priebežne odvádza teplo skôr, než sa nahromadí v stenách, podlahách a nábytku. Invertor zároveň nemusí po každom novom zapnutí doháňať výrazne prehriaty interiér maximálnym výkonom.

To však neznamená, že nepretržité nastavenie na 23°C vždy šetrí elektrinu. Ak odídete na celý deň z domu, vyššia nastavená teplota alebo časový plán spotrebu znížia. Žiaľ, nie je možné zopakovať meranie napríklad s nastavením na určité hodiny dňa, keďže každý deň je iný, nie vždy musí páliť rovnaké slnko a vonku byť rovnaká teplota. Navyše už vychladený dom tiež nie je nutné chladiť s takým výkonom ako by sme museli chladiť dom, ktorý predtým klímu zapnutú ani nevidel. Či bude mať klimatizácia nižšiu spotrebu pri inom nastavení overiť nevieme, ide o teóriu. Tá by mala ale fungovať.

Navyše čím väčší rozdiel udržiavate medzi vonkajšou a vnútornou teplotou, tým viac tepla prúdi cez konštrukcie domu a tým viac práce čaká klimatizáciu. Rozumnejší kompromis počas neprítomnosti predstavuje napríklad zvýšenie nastavenej teploty namiesto úplného vypnutia.

Dom sa neprehreje na neznesiteľnú hodnotu a klimatizácia zároveň nemusí celý deň udržiavať teplotu určenú pre plne obsadený interiér. Presná hranica závisí od domu, tienenia, orientácie okien, akumulačnej schopnosti konštrukcií a času návratu domov.

Spotrebu môže znížiť aj vonkajšie tienenie okien, zatiahnutie žalúzií ešte pred dopadom priameho slnka, obmedzenie vetrania počas najteplejšej časti dňa a pravidelné čistenie filtrov.

Je teda 1,83 € za celý deň veľa?

V absolútnych číslach spotrebovala klimatizácia 9,6 kWh, čo nemožno nazvať drobnou spotrebou. Vzhľadom na podmienky však nejde o vysoký účet. Za približne 1,83 € sme získali 24 hodín podstatne príjemnejšieho prostredia v dome počas dňa, keď vonkajšie teploty prekračovali 40°C.

Klimatizácia mala nastavených 23°C, v širšom priestore udržala približne 24 až 25°C a zvládla to napriek nevhodnému umiestneniu nad schodiskom. Z dennej spotreby vychádza priemerný príkon iba 400 W, hoci počas najteplejších hodín musela pracovať podstatne intenzívnejšie.

Najväčšiu položku pri nástennej klimatizácii preto stále netvorí elektrina počas jedného horúceho dňa prevádzky, ale samotná kúpa, montáž, servis a prípadné nevhodné rozhodnutie developera, ktorý jednotku osadí tam, kde dobre vyzerá na výkrese, nie tam, kde má chladiť.

Výsledok nášho merania je pomerne jasný. 9,6 kWh za najhorúcejší deň roka nie je málo, no 1,83 € za celodenný tepelný komfort v rozpálenom dome rozhodne nepredstavuje účet, pre ktorý by ste mali klimatizáciu vypnúť a dobrovoľne sa variť vo vlastnej obývačke. Navyše takto klimatizácia nepôjde každý deň, takže necelé 2 eurá denne počas pár dní je zvládnuteľný výdavok.

TECHBOX.sk môže za predaj produktu v článku získať províziu formou affiliate programov.