Klonoa Phantasy Reverie Series - dve behačky z 90. rokov sú letným prekvapením

Meno Klonoa vám môže byť povedomé, ak ste pred viac ako 20 rokmi splašili niekde úplne prvú PlayStation alebo jej nástupcu. Namco Bandai vtedy vytvorilo vlastnú behačkovú sériu so štipkou mágie a najmä novým hrdinom menom Klonoa. Teraz si môžete zahrať dve hry v jednej kolekcii – Klonoa Phantasy Reverie Series totiž ponúka prvé časti z rokov 1997 a 2001.

Poctivá behačka ako kedysi

Len čo naštartujete hru, dostanete sa do hlavného menu s výberom hier – z tejto križovatky vedie vaša cesta ku konkrétnemu titulu, ktorý má vlastný systém ukladania a funguje samostatne. Osobne som sa najprv vrhol na prvý diel, čo nedávno oslávil 25. výročie a je to esencia 2,5D behačiek z 90. rokov.

To v praxi znamená, že väčšinou ovládate hrdinu zľava doprava, prípadne spredu dozadu. Gro hry je v 2D, ale hry sčasti už skúšajú triky v 3D prostredí, takže niečo sa deje v prednej časti displeja, niečo vzadu a v ojedinelých prípadoch môžete tam dozadu prejsť. Nie je to ešte plné 3D prostredie, ale hra sa pekne s vami hrá – napríklad ste na konároch, prídete nakoniec, potom môžete vyskočiť aj na vyššiu plošinu a tá sa s vami začne točiť okolo veže. Ste už sčasti v 3D, ale nehýbete sa voľne, skôr po určenej cestičke. Alebo skáčete po hradbách, zrazu môžete prejsť do vnútra kamennej stavby a tam vidíte rozličné cesty, ktoré sa očividne niekde prepájajú. Najprv nemôžete na ne vyskočiť, ale časom sa spôsob nájde, najmä keď tam vidíte nejaký pekný bonus.

Objavovanie levelov má svoje čaro

Táto hra s dizajnom a prostredím posilňuje pocit z objavovania a behačkovej hrateľnosti. Jasné, sú tu všetky klasické prvky – hrdina niekde upaľuje, môže skákať a podobne ako Kirby vie aj zhltnúť dáku postavičku a vďaka nej získať nejakú výhodu – napríklad ešte vyššie skočiť alebo sa dočasne vznášať. Navyše má veľkú paprču, takže ňou vie plesnúť po nepriateľoch či predmetoch, ale ako to býva, nie každý sa dá poraziť a cez niektoré prekážky či oponentov treba len prebehnúť alebo sa im vyhnúť. Hra má aj celkom ľahké ovládanie na pár tlačidiel, takže si zvyknete naň rýchlo.

Je klasicky rozdelená na levely, ktoré trvajú cca 10 minút a obsahujú kopu prekvapení i predmetov. Je pomerne ľahké prejsť iba na koniec levelu a prežiť, no je otázne, čo počas cesty získate. Napríklad je tu šesť kúskov do skladačky, ktorá symbolizuje istý obrázok. Alebo 150 zelených diamantov, ktoré sa dajú získať, ale pozor, po ceste nájdete aj modré s vyššou hodnotou či multiplikátory – keď sa takého dotknete, na obmedzený čas zbierate predmety s dvojnásobnou hodnotou.

Levely sú bohaté a už prvé tutoriály vám neraz radia, že sa vetvia na rôzne cestičky – jedna môže byť skôr priama, druhá vás privedie k väčšiemu množstvu predmetov. Našťastie tu nie je časový limit, tak si môžete dať na čas a prípadne sa aj vrátiť vzad, ak máte pocit, že ste čosi minuli. Tej ikonky hodín sa netreba báť – slúži ako uložená pozícia uprostred levelu, kam sa vrátite po strate života.

Životy a bossovia

Lebo Klonoa nie je nesmrteľný, v ľavom vrchnom rohu mu búši pár ikon so srdiečkami, ktoré značia ako na tom je a veru, hra má isté pasáže, kedy preleziete s posledným srdcom a na konci budete radi. Ukazovateľ sa dá postupne rozšíriť, aj zbierate priebežne srdiečka. Počas levelu s nimi vystačíte, ale hra prituhne v niektorých momentoch a najmä pri bossoch.

Tých nie je úplne málo a predstavujú celkom solídnu výzvu. Niekedy sa na vás vyrúti jeden, inokedy dvaja v tíme a vašou úlohou je nájsť stratégiu ako ich zasiahnuť a neskôr poraziť. Tu fungujú podobné princípy ako pri Nintendo behačkách – ukazovateľ zdravia im postupne klesá po úspešnej akcii, ale asi vás prekvapí, že niekedy si pýtajú aj viac ako tradičné tri zásahy. Pár bojov trvá aj dlhšie ako minútu-dve, ale väčšinou preváži zábava, nie frustrácia.

Dĺžka hier a jednoduché príbehy

Ani jedna z Klonoa nepatrí medzi najdlhšie behačky, napríklad prvý diel má 12 levelov, ale hrateľnosť predĺži tým, že ich môžete potom hrať aj v zrkadlovom móde. Dvojka je už citeľne dlhšia, má lepšiu spojitosť a pritom rešpektuje pravidlá prvého dielu s pár vylepšeniami – stále skáčete, bojujete či máte vybrané bonusy ako vyšší výskok či letmé plachtenie po leveli.

Príbehy nie sú extra hlboké, ale ľahko vám vysvetlia, prečo musí ísť hrdina zachrániť kúsok sveta, pýta si pomoc od dedka či babky alebo spoločníkov. Slúži ako tmel medzi levelmi a hoci nie je úplne originálny, dá sa sledovať. Kto oň nemá záujem, môže využiť pretáčania deja vpred až 5-násobnou rýchlosťou.

Ale celkovo je výsledok z oboch Klonoa hier pozitívny. Nová grafika im dá presne ten moderný štýl, aký od súčasných hier čakáte a tam v jadre je to poctivá behačka spred 20 a 25 rokov, akú sme vždy milovali a opakovane prechádzali. V tom smere tento retroštýl s novou grafikou zaberá.