Klimatické benefity AI podľa ďalšej štúdie prevyšujú jej vysokú spotrebu energie

AI sa počas niekoľkých rokov posunula z experimentálnej technológie na jeden z hlavných motorov globálnej produktivity. Jej nástup však celý čas sprevádza aj otázka, či môže byť AI zároveň aj klimatickým problémom.

Nová globálna štúdia KPMG do tejto debaty prináša dôležitý poznatok. Klimatické a systémové prínosy AI podľa nej dnes vo väčšine prípadov prevyšujú jej energetickú stopu.

Kým všetky technologické firmy investujú miliardy do dátových centier, ich energetické profily sa výrazne líšia. Niektoré uzatvárajú dlhodobé zmluvy na dodávky obnoviteľnej energie a budujú vlastné zelené kapacity, iné sú stále odkázané na siete, kde dominujú fosílne palivá. Táto nerovnováha živí obavy, že AI môže spomaliť klimatické ciele. Podľa štúdie KPMG, AI’s dual promise, až 87 % lídrov verí, že AI je kľúčová pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality a to aj napriek tomu, že jej spotreba energie rastie.

Dôvod je pragmatický. AI pomáha optimalizovať priemyselné procesy, modelovať klimatické riziká, predvídať dopyt v energetických sieťach, znižovať odpad v logistike a zrýchľovať implementáciu obnoviteľných zdrojov. Ako uvádza Michal Maxim z KPMG Slovensko, „AI sa rýchlo stáva jedným z najsilnejších nástrojov na urýchlenie klimatického pokroku… Kľúčová otázka neznie, či AI spotrebúva energiu, ale akú energiu spotrebúva a ako ju dokážeme využiť na dekarbonizáciu.“

Zistenia KPMG sú v súlade s najnovšími zisteniami výskumníkov MIT, podľa ktorých dokáže umelá inteligencia výrazne pomôcť ľuďom s optimalizáciou prevádzky sietí, zrýchľovaním vývoja nových materiálov či projektovaním obnoviteľných zdrojov energie.

Výskum zároveň potvrdzuje aj alarmujúci, no motivujúci trend. Aj keď väčšina CEO uznáva klimatický prínos AI, len 30 % dáva v krátkodobom horizonte prioritu zvyšovaniu energetickej efektívnosti samotných modelov. V praxi to znamená, že firmy vidia väčší potenciál v klimatických benefitoch, ktoré AI prináša do ich procesov, než v jej vlastnej optimalizácii. Podľa štúdie CEO Outlook 2025 dokonca viac ako 80 % generálnych riaditeľov verí, že AI pomôže znižovať emisie a optimalizovať spotrebu v rámci ich priemyselných odvetví.

Jedným z ďalších kľúčových zistení prieskumu je prepojenie medzi AI a trhom práce. Rekvalifikácia a rozvoj digitálnych kompetencií sa stávajú rozhodujúcimi faktormi budúcej ekonomickej odolnosti. Až 77 % CEO potvrdzuje, že pripravenosť zamestnancov pracovať s AI bude v najbližších rokoch zásadná pre prosperitu firmy. Konkurencia o odborníkov pritom ostáva vyostrená, 70 % lídrov sa obáva, že nedostatok talentov môže brzdiť ich rast. Firmy tak zrýchľujú preškoľovanie, redizajn rolí a hľadajú spôsoby, ako udržať kľúčových ľudí v prostredí, kde sa technologické tempo ešte viac zvyšuje.

Významnú úlohu v celej transformácii zohráva aj demografický vývoj. Starnúca pracovná sila, generačné rozdiely v digitálnych zručnostiach a rastúci počet odchodov do dôchodku sa stávajú strategickými témami pre manažment. Ako naznačujú dáta, až tretina CEO upozorňuje na výrazné rozdiely v kompetenciách medzi generáciami, čo môže ovplyvniť rýchlosť adaptácie na AI. To všetko len podčiarkuje, že úspešná integrácia AI nie je výhradne technologickou úlohou, ale aj sociálnou a kultúrnou.

Z výsledkov KPMG vyplýva, že AI sama o sebe nie je klimatickou záťažou. Záťažou sa môže stať len tam, kde ju firmy nasadzujú bez koncepcie, bez zelenej energie a bez dlhodobej vízie. V prostredí, kde dokáže znižovať emisie, posilňovať odolnosť infraštruktúry a rozširovať schopnosti zamestnancov, sa však čoraz jasnejšie ukazuje ako nástroj, ktorý napĺňa svoj „dvojitý prísľub“.