V redakcii sa často venujeme technológiám, ktoré nám čas šetria, no dnes sa pozrieme na film, ktorý ho doslova kradne. Love Hurts (2025) s Ke Huy Quanom v hlavnej úlohe je fascinujúcim vedeckým experimentom na poli subjektívneho vnímania reality.
Hoci stopáž uvádza milosrdných 83 minút, čo je v dnešnej dobe trojhodinových eposov objektívne krátka dĺžka, pri sledovaní nadobudnete pocit, že ste v kine zostarli minimálne o jedno volebné obdobie.
Tento pokus o akčnú romantiku zlyháva presne tam, kde by mal excelovať, v tempe. Napriek tomu, že mix žánrov znie na papieri vzrušujúco, výsledkom je pravdepodobne najnudnejší akčný film posledných rokov. Problémom nie je nedostatok úderov, ale totálna absencia režijného nápadu a chémie, ktorá by vás prinútila zaujímať sa o to, čo sa deje medzi jednotlivými bitkami. Akčné scény, ktoré by mali byť technologickým a choreografickým highlightom, pôsobia unavene a genericky, akoby ich niekto vygeneroval podľa vyblednutej šablóny z videopožičovní.
Najväčším paradoxom Love Hurts zostáva fakt, že film, ktorý preletí pod hranicu hodiny a pol, dokáže v divákovi vyvolať tak intenzívny pocit nekonečnosti. Miesto dynamického príbehu dostávame obsahovú vatu, ktorá sa naťahuje ako stará žuvačka, až kým úplne nestratí chuť. Ke Huy Quan sa síce snaží, no ani jeho charizma nedokáže prebiť fakt, že tento film je kinematografickým ekvivalentom čakania na meškajúci vlak, viete, že to raz skončí, ale ten čas medzi tým vám už nikto nevráti.
Viete, že… Napriek krátkej stopáži bol film v postprodukcii niekoľkokrát prestrihaný v nádeji, že sa podarí zvýšiť jeho dynamiku, no výsledkom je len ešte väčšia roztrieštenosť a pocit prázdnoty?
Love Hurts je dôkazom, že dĺžka filmu na papieri nič neznamená, ak je jeho obsah taký prázdny, že sa v ňom zastavuje samotný čas.
Love Hurts (2025)
Film je dostupný na platformách: Apple TV+, Google Play.
TECHBOX verdikt: Absolútne nevyužitý potenciál akčnej hviezdy v snímke, ktorá premenila 83 minút na nekonečnú skúšku diváckej trpezlivosti.