Kaspersky Lab: V TOP 10 prvýkrát vírusy ohrozujúce mobilné bankovníctvo

Spoločnosť Kaspersky Lab zverejnila štatistiky najčastejších hrozieb v uplynulom roku v správe Kaspersky Security Bulletin Overall Statistics Report. Podľa týchto štatistík sa po prvýkrát v histórii objavili v prvej desiatke najčastejších hrozieb, ktorých cieľom je ukradnúť peniaze, škodlivé programy napádajúce mobilné bankovníctvo.

Išlo konkrétne o dva typy trójskych koní označovaných ako Faketoken a Marcher. Ďalším výrazným a zároveň alarmujúcim trendom roku je rapídny rozmach ransomvéru, ktorý Kaspersky Lab zaznamenal až v 200 krajinách.

Škodlivé programy typu Marcher sú založené na odcudzení platobných údajov z androidových zariadení. Potom, čo infikujú zariadenie, odsledujú spustenie aplikácií určených na mobilné bankovníctvo, a to najmä aplikácie Európskej banky a Google Play.

Škodlivé programy typu Faketoken zase pri svojich útokoch využívajú partnerstvo s počítačovými trójskymi koňmi. Používateľ je vyzvaný inštalovať do svojho smartfónu aplikáciu, ktorá predstavuje trójskeho koňa zachytávajúceho overovacie kódy (mTan).

Najdynamickejšie sa v roku 2015 vyvíjali nové platformy v oblasti ransomvérových vírusov. Jedným zo šiestich útokov (17%) bolo napadnuté práve zariadenie s Androidom. Experti spoločnosti Kaspersky Lab identifikovali dva silné trendy v oblasti ransomvérov v roku 2015.

Prvým z nich je fakt, že počet používateľov napadnutých ransomvérom narástol na takmer 180 tisíc, čo predstavuje 48,3-percentný nárast oproti roku 2014. Okrem toho, v mnohých prípadoch boli využité viacprvkové šifrovače, ktoré zároveň disponovali funkciou odcudzenia dát z napadnutého počítača.

Štatistiky Kaspersky Lab ukazujú, že kybernetickí zločinci častejšie operujú v krajinách s najlepšie vyvinutou infraštruktúrou: 80% notifikácií útokov blokovaných anivírusovými nástrojmi pochádzali zo zdrojov umiestnených v 10 krajinách. Medzi tri najčastejšie ohrozované krajiny patria opäť tak ako v minulom roku USA (24,2%), Nemecko (13%) a Holandsko (10,7%).

Správa v plnom znení, kde je okrem iného aj podrobný prehľad najrozšírenejších hrozieb, najrizikovejších oblastí, ako aj krajín, v ktorých je najbezpečnejšie surfovanie na internete, je dostupná na Securelist.com.