Pozrite si
Náš červený planetárny sused má narozdiel od Zeme dva mesiace – Fobos a Deimos (z gréčtiny Strach a Hrôza). Tieto kozmické telesá rozmermi pripomínajúce skôr menšie asteroidy vzbudzujú záujem astronómov, aj kozmických agentúr už dlho. Zdá sa, že už čoskoro, v ďalšej dekáde, by sme o nich mohli získať omnoho podrobnejšie informácie.
Japonská agentúra pre výskum vesmíru (JAXA) sa na dosiahnutie tohto cieľa spojila s vesmírnymi agentúrami Nemecka a Francúzska, s ktorými pripravuje misiu Martian Moons eXploration (MMX), čiže „Prieskum marťanských mesiacov“.
Jej cieľom je vyslanie medziplanetárnej sondy k Marsu, ktorá sa zameria na výskum oboch jeho mesiacov Fobos, aj Deimos. Na jednom z mesiacov – cieľ zatiaľ nie je definitívne stanovený – sonda vysadí rover, resp. pristávací modul, ktorý odoberie vzorky a vráti sa s nimi k materskej lodi. Tá ich následne dopraví späť na Zem.
JAXA už takto získala vzorky pôdy z asteroidu Itokawa, ktoré v roku 2010 dopravila na Zem sonda Hayabusa. Aktuálne prebieha podobná misia sondy Hayabusa 2 pri asteroide Ryugu.
Zhruba podobný cieľ ako JAXA MMX mala misia ruskej sondy Fobos-Grunt, ktorá odštartovala zo Zeme v novembri 2011. Ani v tomto prípade sa však Rusom nepodarilo prelomiť „kliatbu“ série neúspechov ich kozmického výskumu Marsu. Fobos-Grunt mala byť prvou medziplanetárnou misiou Roskosmosu od neúspešného projektu Mars 96. Ambíciou bolo prvé pristátie sondy na mesiaci Fobos s odobratím vzoriek horniny a následným návratom na Zem. Sonde sa však nepodarilo opustiť obežnú dráhu Zeme a 15.1.2012 zanikla v atmosfére.
Štart o päť rokov?
Dúfajme, že Japonci budú mať viac šťastia. Agentúra JAXA práve uzavrela dohodu o spolupráci s Nemeckým leteckým a kozmickým centrom DLR (Deutsche Zentrum für Luft- und Raumfahrt e. V.) o aktivitách študijnej fázy pre misiu MMX.
Hitoshi Kuninaka, viceprezident JAXA a Hansjörg Dittus a Walther Pelzer, členovia Výkonnej rady DLR, podpísali dohodu na Parížskej leteckej show 18. júna 2019.
DLR a francúzske Národné centrum pre vesmírne štúdie CNES (Centre national d’études spatiales) pomôžu JAXA navrhnúť a postaviť rover, ktorý má preskúmať jeden z mesiacov. Ten poletí tam a späť medzi mesiacom Marsu a sondou MMX, ktorá bude obiehať okolo oboch mesiacov Fobos aj Deimos na takzvanej kvázi-stacionárnej orbite (QSO).
Ak všetko pôjde podľa plánu, rover bude priekopníkom, ktorý ako prvý pristane na mesiaci Marsu.
Priebeh misie zatiaľ nemá presne vymedzený program, ale mal by zodpovedať nasledujúcej schéme: Asi rok po štarte dorazí MMX k Marsu. Potom bude sonda na dráhe QSO obiehať okolo marťanského mesiaca a vykonávať rôzne pozorovania. Dĺžka tejto fázy zatiaľ nie je určená a rozhodnú o nej prebiehajúce štúdie a plánovanie pozorovaní.
Po dokončení programu pozorovaní a odbere vzoriek sa MMX vráti na Zem, kam dopraví aj získané vzorky. Spiatočná cesta opäť potrvá asi rok.
JAXA dúfa, že sa misiu MMX podarí vyslať do vesmíru v roku 2024. V tom prípade sonda dosiahne obežnú dráhu Marsu v roku 2025 a na Zem by sa mohla so vzorkami pôdy z marťanského mesiaca vrátiť niekedy v roku 2029.
Hoci JAXA ešte nerozhodla, ktorý z mesiacov vyberie na odber vzoriek, Tim Glotch (planetológ zo Stony Brook University v New Yorku) pre magazín New Scientist uviedol, že za vhodnejšieho kandidáta tipuje Fobos. Dôvodom sú jeho väčšie rozmery (26,8 × 21,0 × 18,4 km) a tým aj gravitácia, čo uľahčí pristátie. Pre porovnanie, menší Deimos meria zhruba 5,0 × 12,0 × 10,4 km.
Prínosy pre vedu, aj techniku
Bližší pohľad na mesiace nám pomôže zistiť, odkiaľ pochádzajú a aké je ich zloženie. Vedieť, z čoho sú vytvorené, môže byť rozhodujúce pre budúce pilotované lety na Mars. Mesiace by sa mohli napríklad stať zdrojom vody pre palivo kozmických lodí. To by umožnilo niesť menej paliva a dosiahnuť väčšie vzdialenosti s použitím mesiacov ako palivovovo-surovinovej základne.
Mimochodom, podobnú úlohu by mal plniť pri diaľkových letoch v rámci slnečnej sústavy aj náš Mesiac – vďaka existencii vody na jeho povrchu.
Ciele misie MMX sú vedecké, aj technické. Z kozmologického hľadiska má pomôcť objasniť pôvod marťanských mesiacov a proces formovania planét v slnečnej sústave, ako aj vyjasniť proces vývoja sústavy Mars -Fobos-Deimos.
Prínosom má byť aj pre kozmickú techniku zavedením technológií potrebných na spiatočné lety medzi Zemou a Marsom a pokročilých metód na odber vzoriek na nebeských telesách.
Projekt MMX by mal pomôcť tiež pri hľadaní odpovede o pôvode mesiacov Marsu. Aktuálne existujú dve hlavné teórie – buď ide o asteroidy zachytené gravitáciou Marsu, alebo fragmenty, ktoré sú pozostatkom gigantickej kolízie Marsu s iným vesmírnym telesom. Na základe výsledkov pozorovaní z tesnej blízkosti a analýzy získaných vzoriek sa môže určiť, ktorá teória je najpravdepodobnejšia.