Disky, ktoré majú oklamať čas

Životnosť moderných pamäťových médií – magnetických aj optických – je vo všeobecnosti oproti starým technológiám záznamu informácií mizerná. Staré knihy tlačené, alebo písané na nedokonalom papieri síce majú problémy s oxidáciou a starnutím, ale pri patričnej starostlivosti prežili už stáročia, staroveké pergameny uskladnené v suchej klíme Stredného východu aj tisícročia.

Moderné médiá starnú rýchlo

To sa určite nedá očakávať od magnetického záznamu na páskach, alebo harddiskoch a ani od napaľovacích optických diskov, či už ide o CD-ROM, DVD-ROM, alebo Blu-ray. Ich aktívna vrstva tvorená špeciálnym farbivom starne a informácia môže byť poškodená, alebo stratená už po niekoľkých rokoch.

Vplyvom magnetických polí sa časom znehodnotia aj magnetické médiá. Čo bude potom s kultúrnym dedičstvom ľudstva a záplavou informácií, ktoré nepretržite generujeme? Dokážu budúce generácie prečítať naše posolstvo? Nuž s tým by mohol byť problém, aspoň pre neodborníkov. Dokážete azda vy čítať hieroglyfy, alebo aspoň švabach? Asi nie. Ale s veľkou pravdepodobnosťou neprečítate ani dáta uložené na 5,25“ diskete, pretože PC s takouto mechanikou by ste našli len v múzeu. Kompatibilita čítacích zariadení bude určite robiť problémy aj budúcim generáciám, keď budú chcieť lúštiť naše médiá, aj keď pre vyspelú civilizáciu by to zas nemal byť problém.

Vedci však riešia potrebu odovzdávanie odkazov našim potomkov aj z praktických dôvodov. Hlbinné úložiská jadrového odpadu by mali uchovávať nebezpečný materiál po desaťtisíce až milióny rokov, hoci ani potom nestratí, len zníži svoju rádioaktivitu. Ako ale v takomto úložisku zanechať odkaz pre nasledujúce generácie tak, aby bol zrozumiteľný a čitateľný aj po tisícročiach? Na CD-čku to nepôjde a tabuľky z pálenej hliny už akosi vyšli z módy.

Schéma hlbinného úložiska jadrového odpadu

Francúzska agentúra ANDRA, ktorá má na starosti nakladanie s nukleárnym odpadom zobrala celú vec vážne a vyvinula špeciálny disk, ktorý by mal prežiť „skoro večnosť“, teoreticky až milión rokov, informoval napríklad server Engadget. To sa už dostávame do geologických kategórií, takže vo vynášaní súdov buďme opatrní. Ak by sa totiž pritrafili nejaké horotvorné procesy vyvolané pohybom zemskej kôry, mlynček matky prírody zomelie aj tie najdokonalejšie úložiská vyhoreného paliva z jadrových elektrární aj s „účtovnými knihami“ na nesmrteľných diskoch.

V jednoduchosti je sila

Ak by však ku katastrofickému scenáru nedošlo, majú francúzske disky dobrú šancu pretrvať mnoho generácií vďaka sofistikovanej technológii, ušľachtilým materiálom a zázračnej jednoduchosti záznamu, resp. čítania. Médium je vyrobené z dvoch tenkých diskov z priemyselného zafíru s priemerom asi 20 cm, pričom aktívna vstva je z platiny a oba disky sa spoja.Každá strana disku je schopná zaznamenať asi 40 000 mikroskopických stránok, spolu teda 80 000 stránok. Keďže ide v podstate o grafickú informáciu (žeby krok späť k hieroglyfom? J), na jej čítanie nebude potrebná špeciálna mechanika, ale postačí obyčajný optický mikroskop.

Prírodný zafír, ktorý je odrodou korundu má k priemyselnému zafíru dosť ďaleko hlavne po estetickej stránke 

Zafírový „CD ROM“ však nebude najvhodnejším médiom pre archivovanie rodinných albumov pre pravnúčatá. Jeho cena sa totiž pohybuje okolo 25 000 EUR. V nukleárnom biznise však toto číslo nepôsobí príliš impozantne, všetko je totiž relatívne. Či disky splnia predpokladané nároky na životnosť, je dnes ťažké odhadnúť, aj keď testy simulovaného starnutia naznačujú, že by mali vydržať skutočne mnoho. Otázkou však je, či naši potomkovia budú vedieť, čo presne chcel dnešný primitívny Homo sapiens povedať? Aj dnešní archeológovia namiesto čítania jednoznačných informácií z nálezov rozvíjajú skôr (často protichodné) teórie.

Foto: Engadget, Eprakone, TECHBOX