Fajčiari ročne vyhodia stovky miliárd cigaretových ohorkov, ktoré špatia a ničia životné prostredie na uliciach, na plážach, aj v prírode. Dokonca aj po „kultúrnom“ vysýpaní popolníkov do komunálneho odpadu sú ohorky záťažou pre životné prostredie. Do pôdy a do vody sa z nich totiž uvoľňuje arzén, olovo a ďalšie chemické „lahôdky“.
Ročne je vraj vyhodených až 4,5 bilióna špakov, tvrdí HIPE Coalition.
Aj v tomto prípade sa však odpad môže zmeniť na cennú surovinu, ako dokazuje výskum vedcov zo Seoul National University.
Tí zistili, že prostredníctvom pyrolýzy (rozkladu za pomoci tepla) vlákien z acetátu celulózy, ktoré tvoria filter cigarety, je možné vyrobiť zaujímavú substanciu. Materiál na báze uhlíka, ktorý vzniká pri tomto procese môže byť použitý ako vysoko výkonná elektróda pre superkondenzátory (superkapacitory). Tie sa vyznačujú schopnosťou uložiť také veľké množstvo elektrického náboja, že fungujú ako energetické úložisko, podobne ako nabíjacie batérie.
Pozrite si tiež: Grafénové superkapacitory: ďalšia revolúcia?
Superkapacitory síce nedosahujú takú veľkú objemovú hustotu energie ako špičkové Li-ion batérie, ale majú omnoho väčšiu objemovú hustotu výkonu. To znamená, že sa dokážu vybiť (ale aj nabiť) za veľmi krátky čas a v prípade potreby poskytnúť obrovský prúd (a výkon) aj v zlomku sekundy.
Aby mali takéto kondenzátory čo najväčšiu kapacitu, musí mať elektróda čo najväčšiu plochu. To sa dosahuje jej pórovitosťou a najnádejnejším materiálom bol doteraz grafén.
Superkapacitory sa už používajú ako pomocné zdroje nárazovej energie v rôznych zariadeniach. Foto: Maxwell Technologies
Profesor Jongheop Yi, jeden z autorov štúdie tvrdí, že materiál získaný pyrolýzou cigaretových ohorkov má unikátne vlastnosti z hľadiska štruktúry povrchu a dokáže uložiť väčšie množstvo energie, než grafénové nanotrubičky používané v dnešných superkapacitoroch, uviedol portál Gizmag.
Vedci dúfajú, že povlak elektród superkapacitorov z nového materiálu na báze uhlíka by mohol byť cestou k výrobe lepších a výkonnejších zdrojov energie pre elektrické vozidlá, mobilnú elektroniku a ukladanie energie z obnoviteľných zdrojov. Výskum bol publikovaný v časopise Nanotechnology.