Humanoidné roboty sa posúvajú z laboratórií do prostredia, kde musia zvládať reálne podmienky. Najnovší príklad prichádza z Pekingu, kde sa uskutočnil druhý ročník polmaratónu určeného pre robotických bežcov.
Víťazom sa stal humanoidný robot od spoločnosti Honor, ktorý zvládol trať v čase 50 minút a 26 sekúnd pri plne autonómnej navigácii.
Tento výsledok je rýchlejší než aktuálny ľudský svetový rekord 57 minút a 20 sekúnd, ktorý dosiahol bežec Jacob Kiplimo. V kategórii diaľkovo riadených robotov padol ešte lepší čas 48 minút a 19 sekúnd, ten sa však podľa pravidiel prepočítaval koeficientom, takže do celkového poradia nezasiahol.
Za jediný rok v tomto segmente nastal výrazný skok. V prvom ročníku v roku 2025 dosiahol najrýchlejší robot čas 2 hodiny a 40 minút a len 6 z 20 tímov vôbec dokončilo trať. Tento rok cieľ dosiahlo 47 tímov, z toho 18 plne autonómne. Okrem rýchlosti sa zlepšila aj stabilita a riadenie pohybu – roboty zvládali zákruty bez výrazného spomaľovania a dokázali udržať konzistentné tempo počas celej trate.
Technicky stojí za zlepšením kombinácia viacerých faktorov. Víťazný model „Lightning“ využíva dlhé nohy inšpirované proporciami ľudských bežcov, čo zvyšuje efektivitu kroku. Kľúčovú úlohu zohráva aj kvapalinové chladenie kĺbov, prevzaté z technológií spotrebnej elektroniky, ktoré umožňuje udržať výkon počas celej trate bez prehrievania. Vývojári zároveň zdôrazňujú pokrok v riadiacich algoritmoch, vnímaní okolia a rozhodovaní v reálnom čase.
Podujatie ukazuje výsledky intenzívnych investícií do humanoidnej robotiky, najmä v Číne, kde sa do vývoja zapájajú nielen tradičné robotické firmy, ale aj technologické spoločnosti pôvodne zamerané na spotrebnú elektroniku. Zaujímavosťou je, že Honor vstúpil do robotiky až v roku 2025, no napriek tomu dokázal poraziť etablovanejších hráčov ako Unitree.
Preteky zároveň odhalili limity niektorých modelov. Nie všetky stroje zvládli trať bez problémov, niektoré roboty po dobehnutí stratili stabilitu alebo skolabovali, čo poukazuje na limity v oblasti spoľahlivosti a energetického manažmentu. Aj úspešné modely fungovali v kontrolovanom prostredí s definovanou trasou, čo je výrazne jednoduchší scenár než bežné nasadenie v nepredvídateľnom prostredí.
Súboj o to, či budú humanoidné roboty naozaj užitočné a ekonomicky obhájiteľné, sa len začína. AI Index Report 2026 od Stanfordu upozorňuje, že zatiaľ sú najsilnejším signálom skôr skoré priemyselné piloty a ambície vyrábať tieto stroje vo väčšom, nie ich masové nasadenie v praxi. Autori zároveň upozorňujú, že stále nie je jasné, či dopyt po humanoidných robotoch bude zodpovedať kapacitám, ktoré firmy budujú, kto budú ich zákazníci vo veľkom meradle a ako rýchlo sa dostanú z kontrolovaných továrenských scenárov do menej predvídateľného prostredia.