Hejtu je na slovenskom internete stále priveľa, no dá sa potlačiť, ukazujú dáta

Kto má chuť zmysluplne diskutovať na internete, zvyčajne sa oblúkom vyhne tým najpopulárnejším sociálnym sieťam. Ostatní používatelia už na diskusie radšej ani preventívne neklikajú, zvyčajne kvôli vlastnej skúsenosti s tzv. hejtom.

Nenávistných komentárov je v diskusiách na slovenských facebookových stránkach stále pomerne veľké množstvo. Dáta však zároveň ukazujú, že moderovanie takýchto diskusií má zmysel a je možné ho vykonávať efektívne, aj pomocou AI.

Nové dáta popisujúce aktuálnu úroveň diskusií na slovenských facebookových stránkach priniesla iniciatíva #bezhejtu. V rámci druhej zverejnenej analýzy v tomto roku iniciatíva spracovala v priebehu troch mesiacov takmer 7 miliónov komentárov z 492 facebookových profilov patriacich politikom, médiám, verejným inštitúciám, firmám aj neziskovým organizáciám.

Podiel komentárov, ktoré obsahovali znaky nenávisti alebo vulgárny prejav, dosiahol v analyzovanej vzorke 12,9 %, čo predstavuje takmer 900-tisíc komentárov. Najvyšší počet nenávistných komentároch v absolútnych číslach, sa vyskytli na stránkach médií. Najvyšší podiel takýchto komentárov sa však vyskytuje na stránkach s dezinformačným obsahom, 22,5 % (na jar to bolo až 34,2 %).

Rozdiel v pomere nenávistných komentárov k tým slušným vidieť nielen medzi rôznymi kategóriami facebookových stránok, ale aj medzi stránkami, ktoré diskusie nemoderujú alebo do nich zasahujú len minimálne a tými, ktoré sú zapojené do iniciatívy #bezhejtu. Jej súčasťou je aktuálne viac ako 12 členov, vrátane Kancelárie prezidentky SR, Polície SR, Plánu obnovy, Bratislava, Košice, Žilina a Nitra a viacerých súkromných firiem.

Zatiaľ čo podiel hejtu z celkového počtu analyzovaných komentárov tvoril 12,9 %, v prípade moderovaných diskusií na stránkach členov iniciatívy to bolo iba 1,9 %. V prípade médií bol tento pomer viditeľnejší (13,1 % vs. 1,9 %), zatiaľ čo firmy a veľké značky sa buď hejtu vyhýbajú, alebo svoje diskusie moderujú efektívne aj bez tejto iniciatívy (2,4 % vs. 1,9 %).

„Výsledok hovorí jasne. Tam, kde sa riešia témy, ktoré hýbu spoločnosťou, je hejtu veľa. Jedným z dôvodov je samotný veľký počet komentárov na takýchto stránkach. Druhým dôvodom je to, že hejt produkuje ďalší hejt. Preto ak nepríde k rýchlemu zásahu administrátorom profilu, je pravdepodobné, že špinavá diskusia sa bude len zhoršovať. To eliminuje priestor na slušnú a konštruktívnu debatu. A práve tá je nástrojom depolarizácie a zmieru, ktoré naša spoločnosť tak veľmi potrebuje,“ hovorí Dávid Benedig, šéf digitálneho tímu v komunikačnej agentúre Seesame.

Zaujímavým ukazovateľom v dátach je aj výrazný pokles hejtu v diskusiách stránok politických strán a ich predsedov. Na jar ešte podiel nenávistných komentárov pri nich dosahoval 20,4 %, tentokrát to už v období medzi augustom a októbrom bolo iba 7,4 %. Z analýzy bol spomedzi politických lídrov vyňatý iba Igor Matovič, ktorý v online svete vystupuje so súkromným profilom, z ktorého softvér technicky nemôže získať dáta.

Okrem analýzy #bezhejtu prišli v TrollWall ešte na jeden zaujímavý fakt. „Pri dlhodobom sledovaní veľkej množiny dát sme zistili, že s rastúcim počtom komentárov sa nezvyšuje priamo úmerne aj počet nenávistných prejavov. Čo to znamená? Hejt má svoj limit a je to riešiteľný problém, pretože tí, čo vytvárajú nenávistný obsah, sú hlučná menšina. Z diskusií sa dá takmer úplne odstrániť, ak sa organizácia rozhodne, že chce kultivovať svoju online debatu,“ hovorí Tomáš Halász z Trollwall.