Je tu leto, a tak v našej cestovateľskej rubrike po prvýkrát vyrážame na ozajstnú dovolenku. No rýchlo zabudnite na opálené Jadranky, aj na pančovanú rakiju v akcii. Tam, kam ideme, bude karibsky tyrkysová voda pretekať pomedzi šutre o kus majestátnejšie, než naše Tatry.
Tisíce Slovákov každý rok masovo migrujú k slovenskému moru, aby strávili svoju vysnívanú dovolenku na preplnených plážach spolu s miliónmi dovolenkárov z celej Európy.
Mnohí pritom ani len netušia, že niekde v polovici cesty medzi našimi hranicami a tým naším morom, leží jedna z najúžasnejších horských oblastí celej Európy. Jedni jej hovoria Alpi Giulie, iní zas Julijske Alpe, nachádza sa totiž priamo na hraniciach medzi Slovinskom a Talianskom. My sa pozrieme do tej slovinskej časti, a to priamo do údolia magickej tyrkysovej rieky Soča.
Do mestečka Bovec, ktoré je centrom tejto oblasti, je to z Bratislavy 480 km. Väčšinu z nich strávite na kvalitných rakúskych diaľniciach a potom kúsok na talianskych a slovinských cestách, ktoré sa kľukatia pomedzi masívy Julských Álp.
Čím bližšie k Soči, tým viac áut a karavanov obložených bicyklami a kajakmi budete stretávať, až vlastne na ceste nebude auto, ktoré by niečo neviezlo na streche, alebo neťahalo za sebou. Toto je miesto, kde trávia dovolenky naozaj aktívni ľudia, preto aj naše tipy budú tentokrát čisto outdoorové. Žiadna krčma, žiadna kaviareň…
Vylezte na Mangart
Dôvodov, prečo si zo všetkých štítov Julských Álp vybrať práve Mangart, je hneď niekoľko. Za prvé je to túra, ktorú zvládne priemerne zdatný turista za jeden deň hlavne vďaka tomu, že sa autom odveziete po kľukatej a úzkej ceste za poplatok 5 EUR až do Mangartského sedla vo výške 2 072 m.n.m. V Slovinsku už vyššie žiadna cesta nevedie. Mimochodom, všimnite si úvodný obrázok článku, kde vidíte spomenuté sedlo.
Vďaka tomuto hacku dostanete do dvojtisícového sedla s úžasnými výhľadmi aj svoju svokru, nemtavých kamarátov, alebo deti, a to je dôvod číslo dva, prečo si zo všetkých slovinských kopcov vybrať práve Mangart. Tým tretím dôvodom je jeho poloha. Pri výstupe si môžete vybrať buď jednoduchšiu cestu istenú na niekoľkých miestach lanami a reťazami, alebo niektorú z dvoch ferát – slovinskú (obtiažnosť C), alebo taliansku (A).
Ako názvy ferát napovedajú, výstup na Mangart vedie hranicou medzi Talianskom a Slovinskom. Vďaka tomu máte z jeho vrcholu fascinujúci pohľad na slovinskú i taliansku časť masívu Julských Álp.
Mangart (2 679 m.n.m.) na Google Maps
N 46.43972, E 13.65500
Cesta snov
Ak vás dokážu nadchnúť alpské serpentíny, mali by ste si cestu domov naplánovať cez Vršič, najvyšší horský priesmyk v Slovinsku a podľa mnohých racerov jedna z top ciest v Európe. Neuveriteľné výhľady na alpské štíty si budú vychutnávať všetci okrem šoféra, ten bude totiž zaneprázdnený neustálym vytáčaním 180° zákrut, ktorých ho tu čaká rovných 50. Mnohé z nich sú zároveň v takých šialených stúpaniach, že sa pri nich zadýchalo aj naše Subaru S-Turbo.
Okúpte sa v Soči
Soča je povestná svojou tyrkysovou farbou a perfektnými podmienkami pre rafting či kajaking, preto sú kempy popri rieke plné vodákov, čo je vždy záruka skvelej zábavy. Ak nájdete odvahu, určite vyskúšajte niektorý z vodných športov, rôznych škôl a agentúr, ktoré vám tento zážitok radi sprostredkujú, nájdete popri ceste aspoň toľko, čo predajcov syrov v Zázrivej.
Pokiaľ sa vám nechce liezť do žiadneho plavidla, tak sa v tej úžasnej tyrkysovej vode aspoň okúpte. Hoci ide o riadne divokú rieku, je tu pár miest, kde sa voda ukludní a vytvára bazény ideálne na plávanie aj na skákanie. Asi najzaujímavejšie takéto miesto sa nachádza pri Velkých Korytách Soče.
Voda je tu dostatočne pokojná, aby sa v nej dalo ako-tak plávať, preteká pomedzi veľké hladké skaly, z ktorých sa dá bezpečne skákať a sú tu aj zákutia pre tých, ktorí si, povedzme že, zabudli plavky. Treba však dodať, že kúpanie v Soči nie je úplne pre každého, keďže telota vody sa v lete pohybuje medzi 8 až 10 °C. Obzvlášť chlapi, ktorí by sa chceli kúpať bez plaviek, by si mali dať pozor na svoju reputáciu.
Velika Korita Soče na Google Maps
N 46.33608, E 13.64607
Vodopád Kozjak a Napoleonov most
Keď už budete mať raftovania, kajakovania či lezenia dosť, tak si dajte oddychový deň v okolí Kobaridu. Malé sympatické mestečko s tisíc obyvateľmi, ktorým sa prehnala veľká história. Počas prvej svetovej vojny sa v tejto oblasti odohrala brutálna Bitka o Kobarid. Necelý mesiac tu bojovalo viac ako milión vojakov.
Desaťtisíce mŕtvych, státisíce zranených, čistý masaker. Písal o tom aj Hemingway vo svojom románe Zbohom zbraniam. V druhej svetovej vojne tu zas bolo centrum nezávislej Kobaridskej republiky, ktorú sa podarilo vyhlásiť a dva mesiace obraňovať slovinským antifašistickým bojovníkom. Ale späť do súčasnosti.
Kúsok za Kobaridom nájdete megafotogenický klenbový Napoleonov most, od ktorého môžete pokračovať v prechádzke vcelku pohodlným terénom k úžasnému vodopádu Kozjak. Ten sa nachádza na konci pomerne úzkej rokliny, cez ktorú tečie rieka Kozjak, prejdete ňou vďaka sústave rebríkov a visutých drevených chodníkov.
Na jej konci sa ocitnete akoby na dne priepasti, do ktorej padá vodopád. Impozantné. V letných mesiacoch, keď je vody menej, sa tým otužilejším podarí prebrodiť ľadovou vodou popod drevený chodník plný turistov na dno rokliny, odkiaľ sa dajú urobiť tie najlepšie fotky Kozjaku.
Vodopád Kozjak na Google Maps
N 46.26169, E 13.59267