God of War: Sons of Sparta - sekačka má 2D prológ s mladšími bratmi

Pred tromi týždňami usporiadalo Sony tradičnú prezentáciu State of Play. A jedným z jej vrcholov boli viaceré God of War oznámenia vrátane okamžitého vydania novej hry.

Sons of Sparta však nie je pokračovanie 3D sekačky či nové bádanie v otvorenom svete, ale skúša úplne iný pohľad i žáner: 2D metroidvania. T.j. pohľad ako kedysi v staručkom Prince of Persia a odblokovávanie sveta podľa získavaných schopností.

Keď starý Kratos spomína na detstvo

Narácia využíva klasický trik – nechá starého borca spomínať na mladšie časy. A to je prípad Kratosa, ktorý svojej dcére Calliope rozpráva svoje zážitky z mladosti, ešte dávno predtým ako sme ho spoznali v prvých hier, kedy rozpútal riadnu sekanicu v antickom Grécku. Samotné spomienky sledujú mladého, no celkom disciplinovaného Krata, ktorý sa snaží presadiť v spartanských skúškach. Spolu s bratom Deimom pátrajú po nezvestnom mladíkovi menom Vasilis a cestou narážajú na mýtické tvory, monštrá a aj fanatikov.

Je to relatívne dobrý príbeh, ktorý vám ponúkne pohľad na formujúce obdobie Kratovho života. Sympatický pôsobí aj vstupovanie dcéry s kontrolnými otázkami do deja, navyše prelínané s handrkovaním sa bratov na vlastnom dobrodružstve. K tejto verzii hrdinu si však možno budete chvíľu hľadať cestu – Kratos je od začiatku príliš striktný, neústupčivý a oddaný pravidlám, často pôsobí povýšenecky voči Deimovi. Pátranie po Vasilisovi si dáva chvíľu načas, ale slúži najmä ako línia pre vašu púť svetom – hľadáte stopy, miesta, predmety a často sledujete niekoho, kto je vždy o krok vpred.

Príbeh má tradične najväčšie grády na začiatku a konci – mnohé časti medzi nimi ponúkajú drobné pasáže, ale aj momenty, kedy sa dej vytratí. Ostanú však celkom dobré dialógy dvoch bratov pri ohni či odkazy. Najmä si Kratos uvedomuje, že povinnosť voči Sparte nie je len slepé dodržiavanie pravidiel, ale aj schopnosť konať podľa vlastného svedomia. Záverečné kapitoly prinášajú silnejšie momenty a uzatvárajú tému komunity a zodpovednosti.

Ako putovať v Lakónii?

Hra začína celkom úderne – dvaja bratia Kratos a Deimos sa pustia do riečneho kyklopa a spoločnými silami ho zmastia. Potom sa však tempo zvoľní, ovládate už Kratosa a nájdete iba jednu cestu do mesta. Potom pokračujete v bádaní a hľadaní strateného kamoša. Rýchlo však zistíte, že niektoré dvere bývajú zavreté, nemáte potrebné predmety alebo nedokážete sa dostať k istým truhliciam.

God of War: Sons of Sparta sa hrá inak – spadá do subžánru metroidvanie. Nie je to bežná 2D behačka, čaká vás spojitý svet, ale brány si od vás pýtajú rozličné artefakty alebo schopnosti, ktoré najprv nemáte. Preto vpred vedie jedna cesta a narážate na prekážky. A tak sa ich snažíte obísť a keď získate predmety, treba sa k bránam či miestam vrátiť, otvoriť si ďalšie koridory a posunúť sa do ďalších regiónov.

V praxi to znamená, že prvé hodiny viac riešite ako ďalej, nie čistý pochod vpred. Väčšinu schopností získavate ako dary od bohov, budú aj farebne označené pre konkrétne situácie, len trvá dlhé hodiny, kým ich získate. Potom už hra dostáva správny nábeh, rýchlejšie objavovanie a druhá polovica sa dá užiť lepšie – len sa musíte prehrýzť tou prvou.

Vylepšenia sú dvojaké. Buď získavate nové pohyby alebo artefakty. Pri pohyboch sa učíte šprinty, dvojskok či dlhý skok. Pri akcii dostanete silnejšie údery (štandardne máte iba jeden), lepšie zbrane a výbavu. Ale čo je najdôležitejšie, artefakty: jeden pomáha aktivovať mechanizmy. Druhý zapáli kríky. Tretí sa odráža od stien. Je tu aj lebka, ktorou svietite cez otvor a potom sa otvoria mreže – skrátka nájsť spôsob na odstránenie prekážky je prvý krok, objavenie ďalšej časti mapy ten nasledujúci.

Lakónia má viaceré regióny: striedajú sa tu civilné časti so scenériami či prírodou. Pôjdete ku riekam, do lesov, navštívite púšte i tmavé jaskyne. Dostanete sa dokonca do džungle (v Grécku kde?) a na mrazivé vrcholky (hmm, asi mal antický Olymp nižšie teploty). Farebné pozadia však pomáhajú odlišiť jednotlivé kraje pomerne rýchlo, už ich len dobre preskúmať. Škoda, že rýchle cestovanie sa odomkne až tesne pred koncom, takže väčšinu hry strávite zdĺhavým presúvaním sa po veľkých mapách.

Boj a vývoj v 2D

Boj je spočiatku pomerne jednoduchý – mávate zbraňou, využívate úskoky, obrany a nabíjate ukazovateľ na čosi silnejšie. Neskôr pribudne aj mana a zrazu sledujete aj tri ukazovatele naraz. Kratos používa kopiju, ktorú možno vylepšovať, postupne si odomyká magické útoky. Tie pýtajú spomínanú manu, no dopĺňa sa rýchlo, takže hra vás povzbudzuje, aby ste ich používali často. Súbojový systém je prehľadný, postupne sa obohacuje. Zaujímavým prvkom je liečivá čaša, z ktorej si môžete „srknúť“ presne toľko, koľko potrebujete – to robí liečenie počas boja napínavejším.

Vylepšení je veľa a umožňujú prispôsobiť si štýl boja. Kopiju možno modifikovať tromi časťami, štít má vlastné upgrady. Neskôr prídu aj miestnosti s výzvami a ich odmeny slúžia na posilnenie darov či zvýšenie zdravia a many. Súboje však po čase pôsobia jednostranne. Obohatia ich aspoň bossovia, často menej známe grécke monštrá, ktoré majú dlhé ukazovatele zdravia a pri nich vám pomáha Deimos. Ideálne je hrať v co-op a mať ho pod kontrolou, novšie patche aj vylepšujú spoločné hranie.

Vývoj postavy prebieha na samostatnej obrazovke – odomykáte si nové schopnosti, lenže je tu jedna čudná vec. Mena na odblokovanie upgradov kopije i schopností je rovnaká: červené orby. A neraz budete zvažovať, či vylepšiť výbavu alebo postavu, keď sú požiadavky rovnaké…

Menšia hra, ale s atmosférou

Sons of Sparta nezaberá ani 10 GB na disku, ale obsahuje pomerne veľa obsahu. Herná doba príbehu si vypýta 12 až 15 hodín a popritom sú tu mraky vedľajších zadaní, ktoré môžete plniť priebežne alebo po odohraní príbehovej porcie.

Graficky hra používa štýl pripomínajúci pixel-art, hoci animácie sú príliš plynulé na to, aby išlo o skutočné pixely. Prostredia sú však nádherné a pôsobia maliarsky. Niektoré väčšie monštrá vyzerajú ako poskladané z oddelených častí, čo narúša dojem, no celkovo je vizuál veľmi príjemný. Ale zamrznutá krajina sa ukáže byť ako frustrujúca pasáž – pohyb je v nej extrémne spomalený a normálne sa dá chodiť pri zapálených ohniskách.

Každopádne, God of War: Sons of Sparta má svoje kvality – prepracovaný boj, krásny vizuál a prekvapivo silný záver. No ako metroidvania pôsobí príliš neohrabane a štartuje najprv dobre, no potom spomalí a dlhšie čakáte, kým hra opäť začne byť zábavná. Osobne nepotrebujem veľkorozpočtový záber či nonstop bossov ako na tanieri, no ako metroidvania je bežný štandard a chýbajú jej vlastné nápady či precízne spracovanie. Pre fanúšikov fajn zážitok, ale pre pravoverných aj plný rozpačitých chvíľ.

God of Wars: Sons of Sparta vyšiel (celkom nečakane)12. februára 2026 na PS5 za 30 eur.