Pozrite si
V priebehu nášho seriálu sme prešli technické základy, procesy v lisovniach aj vplyv príslušenstva, no konečný úspech analógovej reprodukcie vždy závisí od geometrickej presnosti.
Keď diamantový hrot prenosky klesne do drážky, ocitne sa v prostredí mikroskopických rozmerov, kde odchýlka o zlomok milimetra znamená rozdiel medzi čistým prednesom a nepríjemným skreslením.
Pochopenie vzťahu medzi drážkou a ihlou je kľúčom k dosiahnutiu dokonalého zvuku a ticha v pasážach, kde má hudba mlčať. Základný problém snímania spočíva v dvoch odlišných fázach života platne.
Obsah pokračuje pod reklamou
Kým v štúdiu sa drážka do lakovej matrice vyrezáva lineárne, väčšina domácich gramofónov používa ramienko, ktoré sa pohybuje po kružnici. Ihla sa preto nachádza v dokonalej kolmej polohe voči drážke iba v dvoch ideálnych bodoch na celej ploche záznamu. Vo všetkých ostatných miestach vzniká takzvaná uhlová chyba čítania. Ak je táto odchýlka príliš veľká, hrot nesníma obe strany drážky (ľavý a pravý kanál) synchrónne, čo vedie k strate stereofónneho obrazu a k rastu harmonického skreslenia.
Najkritickejším miestom na platni sú posledné drážky v blízkosti stredovej etikety. Rýchlosť otáčania gramofónu je konštantná, no obvod drážky sa smerom k stredu dramaticky zmenšuje. Hudobná informácia je v týchto miestach nahustená na oveľa menšej ploche, čo kladie extrémne nároky na schopnosť ihly sledovať trajektóriu (tracking ability). Ak geometria prenosky nie je správne nakalibrovaná, závery albumov začnú znieť zastreto, činely strácajú jas a vokály sprevádza nepríjemné syčanie.
Eliminácia tohto skreslenia sa dosahuje presným nastavením prenosky pomocou kalibračných šablón, ktoré využívajú matematické modely výpočtu optimálnej dráhy. Najznámejšie metódy nastavenia sú Baerwald, Loefgren a Stevenson. Baerwaldova metóda rozkladá skreslenie rovnomerne po celej ploche platne, zatiaľ čo Stevensonova geometria minimalizuje chybu práve v spomínaných kritických vnútorných drážkach, čo z nej robí ideálnu voľbu pre milovníkov klasickej hudby či albumov s dlhou minutážou na jednu stranu.
Pri kalibrácii je potrebné sledovať tri základné osi. Prvou je horizontálny uhol (overhang a offset), teda posun prenosky v hlavičke ramienka dopredu alebo dozadu. Druhou je vertikálny snímací uhol (VTA), ktorý určuje rovnobežnosť ramienka s povrchom platne a ovplyvňuje rovnováhu medzi basmi a výškami. Tretou osou je azimut, teda kolmosť ihly pri čelnom pohľade. Ak je prenoska naklonená na jednu stranu, dochádza k presluchom medzi kanálmi a nerovnomernému opotrebovaniu drážok.
Venovať čas precíznemu nastaveniu geometrie sa oplatí každému poslucháčovi bez ohľadu na cenu audio zostavy. Aj cenovo dostupný gramofón dokáže správnou kalibráciou prekonať drahé prístroje, ktoré boli nastavené len od oka.
Týmto technickým detailom uzatvárame náš seriál Svet LP. Od prvých krokov pri výbere prístroja, cez orientáciu v bazároch, anatómiu prenosiek až po finálne geometrické úpravy sme spoločne preskúmali mechanické aj akustické zákonitosti vinylového formátu. Veríme, že získané vedomosti vám pomôžu premeniť každé položenie ihly na tanier v čistý a ničím nerušený zážitok z hudby.