Aj keď sú úvahy o etike v súvislosti s umelými orgánmi a nervovými implantátmi namieste, v skutočnosti nie sú posudzovaním úplne nového fenoménu. Koho by napadlo uvažovať, či je etické, ak pacient s amputovanou nohou dostane protézu, alebo ak sa funkčnosť chrupu obnoví zubnou náhradou? Technické vylepšenia zmyslov (okuliare, naslúchadlá) tu máme už dlhé roky, tak ako umelé končatiny.
Americká vojenská výskumná agentúra DARPA sa dlhodobo zaoberá nielen vývojom robotov, ale aj bionických systémov, kde sú mechanické systémy ovládané nervovými impulzmi, alebo inak povedané mysľou človeka. Najnovším príkladom, ako sa môže vojenský výskum uplatniť v civilnej praxi je testovanie bioprotéz u muža, ktorý pred 40-timi rokmi prišiel o obidve ruky od ramien.
Vedci z Laboratória aplikovanej fyziky Johns Hopkins Lesovi Baughovi nasadili súčasne dve bionické ramená, pomocou ktorých môže manipulovať s predmetmi. Aby ich bolo možné uviesť do prevádzky, museli vedci pomocou procedúry „svalovej reinervácie“ obnoviť nervové zakončenia, ktoré prenášajú impulzy na ovládanie paží. Následne sa pacient musel naučiť pomocou myšlienok ovládať reakcie bioprotéz. Les Baugh bol podľa výskumníkov geniálnym pacientom, pretože mu trvalo len desať dní, kým sa jeho mozog naučil správne vyhodnocovať myšlienkové vzory.
Tip: Bioprotézy ovládané mozgom vrátia postihnutých do hry
Čoskoro dokázal napríklad manipulovať so šálkami a ukladať ich na police. Baugh je prvým pacientom, ktorý má nasadené bi-manuálne modulárne protézy ovládané mozgom, preto bolo zaujímavé sledovať schopnosť, s akou dokáže koordinovať pohyby oboch paží.
Dobré výsledky sú povzbudzujúce a dávajú nádej pre mnoho ľudí s ťažkým postihnutím, ktorým pokročilá technika pomôže lepšie žiť a z hľadiska motoriky plnohodnotne fungovať.
Zdroj: Engadget