V posledných rokoch sme svedkami trendu, kedy nové mobilné zariadenia spotrebovávajú čoraz viac a viac energie, no kapacita batérií zostáva povážlivo rovnaká. Našťastie svitá nádej pre všetkých, ktorí nemajú chuť svoj prístroj nabíjať každé dva dni.
Vedci z Washingtonskej Štátnej Univerzity skúmali, čo sa stane pokiaľ vystavíte Fluorid xenónatý (XeF2) tlakom okolo 50 GPa (cca. 500 000 atmosfér) a vyšším. Okrem niekoľkých nových štruktúrnych usporiadaní, ktoré záviseli práve od tlaku, ktorým bolo pôsobené spozorovali mimo iného aj to, že množstvo energie, ktoré bolo potrebné k vytvoreniu novej štruktúry sa uvolní, pokiaľ sa táto štruktúra rozpadne. Naskytá sa preto otázka využitia stlačeného XeF2 ako batérie.
Energetická revolúcia?
Na jednej strane to znie priam rozprávkovo, obrovské množstvo energie uložené v malej metalickej kocke. Hlavný autor práce Choong-Shik Yoo, profesor chémie na Washingtonskej Štátnej Univerzite, sa vyjadril: „Ak nad tým porozmýšľate, jedná sa o najkoncentrovanejšiu formu uskladnenia energie vynímajúc energiu nukleárnu.“. Na strane druhej je tu otázka reálnej implementácie do spotrebnej elektroniky (keďže energia ktorú „stlačené“ XeF2 uschováva nie je energiou elektrickou), ako aj otázka bezpečnosti. Veď aj Li-Pol batérie majú viac mAh na článok ako klasické Li-Ion, no v drvivej väčšine prípadov sa v notebookoch a smartfónoch používa práve Li-Ion. Je to hlavne kvôli značnej tvorbe tepla u Li-Pol batérií pri dlhodobom používaní, ktoré by mohlo zničiť prístroj. Neostáva nám už nič iné iba čakať, a môžno sa dočkáme v najbližších rokoch malej energetickej revolúcie.
Zdroje: Geeky-Gadgets, io9, Nature Chemistry