Pozrite si
S postupujúcimi inováciami v oblasti umelej inteligencie sa pomaly, ale isto stávajú skutočnosťou predstavy autorov sci-fi o živote v budúcnosti. Nepôjde pritom len o umelú inteligenciu v humanoidných robotoch schopných a ochotných splniť takmer akúkoľvek úlohu.
Špecializovaná umelá inteligencia sa objaví v obrovskom množstve prístrojov a zariadení, ktoré nás obklopujú – od chladničiek a televízorov, po autonómne autá. S univerzálnou umelou inteligenciou to bude asi skromnejšie, ale aj tá sa v našej blízkosti určite objaví tiež. A čoraz častejšie.
Elektronická osobnosť
Takto vybavené roboty a počítače budú schopné nielen komunikovať cez neurónové siete a používať hĺbkové učenie (deep learning), ale aj samostatne konať, rozhodovať sa a riešiť úlohy v situáciách, s ktorými sa dosiaľ nestretli.
Zakladateľ spoločnosti GoodAI Marek Rosa hovorí o hľadaní univerzálnej umelej inteligencie.
Ak budú tieto inteligentné stroje schopné naozaj myslieť, budú už čosi viac, ako „mŕtvymi zariadeniami“. Stanú sa „elektronickými osobnosťami“. A preto si podľa niektorých vedcov aj politikov zaslúžia isté práva, ale aj zodpovednosť za prípadné škody.
Zdá sa vám, že táto téma zatiaľ nie je príliš „horúca“? V každom prípade minulý týždeň rokoval výbor pre právne záležitosti Európskeho parlamentu o komplexnom súbore pravidiel, ktoré upravujú spolužitie ľudí a robotov s umelou inteligenciou.
Ľudia by mali používať roboty bez obáv a bez rizika fyzickej, alebo psychickej ujmy. Fyzická bezpečnosť ľudí je chápaná aj z hľadiska možnej poruchy systému, alebo pri jeho zmanipulovaní hackerským útokom. Aj preto je súčasťou návrhu poistka nazvaná kill switch („zabijácké tlačidlo”), ktorým sa bude dať robot, či systém s umelou inteligenciou v prípade núdze vypnúť „natvrdo“.
Pripomeňme, že slávny autor sci-fi Isaac Asimov, ktorý sa v mnohých románoch a poviedkach venoval okrem iného robotike, už v 40-tych rokoch 20. storočia predpovedal, že takýto súbor pravidiel bude nutný. Definoval tri základné zákony robotiky, ktoré neskôr doplnil o nazákladnejší „nultý“ zákon: „Robot nesmie ublížiť ľudstvu, alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby mu bolo ublížené“.
Ak by sa ale Asimovove zákony robotiky, prípadne iné pravidlá, ktoré schváli Európsky parlament striktne implementovali na všetky inteligentné roboty, s vojenskými aplikáciami určenými na ničenie „živej sily“ by sa mohli armády rozlúčiť.
Vojenské roboty bez regulácie
V tejto oblasti však na podobné pravidlá môžeme pokojne zabudnúť. Je to akoby zákon o nedovolenom ozbrojovaní mohol zabrániť vojakom, alebo teroristom, aby ovešaní granátmi a samopalmi kosili blížnych svojich, ako v nejakej počítačovej hre.
Z tohto hľadiska vyzerajú úskalia inteligentných robotov a univerzálnej umelej inteligencie omnoho rizikovejšie, ako neposlušný domáci pomocník, ktorý odmietne upratať. Verme, že „zabijácké tlačidlo” budú mať aj vojenské roboty, aby ich veliaci dôstojník v prípade takzvanej „priateľskej streľby“ dokázal včas zastaviť. Navrhovaná legislatíva sa však vojenských robotov nemá týkať.
Riziká ale môžu predstavovať humanoidné roboty aj bez toho, aby ľuďom priamo ublížili. Tí sa na nich totiž môžu citovo naviazať. Nemálo podnikateľov si už pri predstave takéhoto typu biznisu – a nehovoríme len o sexe s robotmi – mädlí ruky. Humanoidné roboty môžu osamelým ľuďom priniesť virtuálnu realitu transformovanú do hmatateľnej skutočnosti.
„Ľuďom musíme vždy pripomínať, že robot nie je človek a človekom ani nikdy nebude. Môže prejaviť empatiu, ale nebude ju cítiť. My tu však nechceme roboty – humanoidy, ako majú v Japonsku. Navrhli sme aj etickú chartu, kde od dizajnérov a výrobcov požadujeme, aby nevyrábali roboty, na ktoré by sa mohli ľudia naviazať. Závislí na nich môžete byť fyzicky, lebo potrebujete, aby pre vás vykonávali určité úlohy, no nie citovo. Nikdy si nesmiete myslieť, že robot vás má rád, alebo je smutný spoločne s vami“, uviedla v rozhovore poslankyňa EP Mady Delvaux.
Zdroj